„Cieľom troch samostatných, originálnych umeleckých reakcií je nájsť tón, diskurz či optiku, cez ktoré vieme konfrontovať súčasné výzvy, ktorým ako slovenská stredoeurópska postsocialistická malomestská (…) spoločnosť čelíme.“1 Takto uvádza tvorivý tím svoj zámer v anotácii podujatia a pridáva aj tri úderné otázky, o ktorých sa môžeme domnievať, že boli pre režisérky a režiséra projektu, Silviu Vollmann, Júliu Rázusovú a Adama Draguna rámcujúce:

Na čo chceme byť ako obyvatelia Slovenska hrdí?

Čo nás motivuje, čo povzbudzuje k pozitívnym cieľom?

Čo prespalo „to naše Slovensko“ a čo konkrétne znamená, keď „Slováci ožijú“?

Na prvý pohľad vyzerajú tieto otázky až nezvyčajne optimisticky. Málokedy počúvame o hrdosti, povzbudení a konštruktívnych krokoch smerom k lepším zajtrajškom. Predstava, že by nám tvorcovia mohli práve v tak vypätej dobe ukázať skutočne originálnu a pozitívnu cestu vpred, je prinajmenšom lákavá. Napokon, divadelné umenie je vo všeobecnosti ...

ešte nemáte predplatné?
prihlásenie