„Takúto lekciu nám história dáva znovu a znovu a ja si myslím, že už nepotrebujeme ďalší experiment vykonaný na ľuďoch. Vždy sa to končí diktatúrou.“ Rozhovor s gruzínskymi dramatikmi Datom Tavadzem a Lašom Bugadzem.

Pravidelnou súčasťou festivalu Nová dráma/New Drama je sekcia Focus, v rámci ktorej sa predstaví divadelná scéna jednej krajiny. V minulosti to boli napríklad Bosna a Hercegovina, Chorvátsko, Grécko či Ukrajina. Tento rok bolo diváctvu festivalu predstavené Gruzínsko. Pri tejto príležitosti vydal Divadelný ústav aj novú publikáciu Gruzínska dráma – antológiu súčasnej gruzínskej drámy v slovenskom preklade. Publikácia obsahuje tri hry troch rôznych gruzínskych autorov. Hra 1921 – 1924 Levana Culadzeho spracúva dvadsiate roky minulého storočia v Tbilisi. Laša Bugadze v hre Búrka zasa hovorí o modernej dobe a jej moderných problémoch – o toxickej maskulinite, ale aj o dvojakosti bytia v súčasnosti, keď žijeme dva paralelné životy, a to jeden fyzický a druhý online. Hlad Datu Tavadzeho rozpráva o presýtenosti reklamami a vizuálnym smogom a o hladujúcich vo svete plnom jedla – skutočného i metaforického. Dramatik, spisovateľ, publicista, karikaturista, televízny a rozhlasový moderátor Laša Bugadze a dramatik a divadelný režisér Data Tavadze prijali pozvanie na festival a v rámci prezentácie gruzínskej drámy hovorili aj o náročnej situácii, ktorej čelia divadelní tvorcovia, umelci, ale aj iní kritici súčasnej vládnej strany Gruzínsky sen – Demokratické Gruzínsko.