Svojou cestou napriek všetkému

Ak by som mal písať o svojej skúsenosti zo stretnutí s Blahom Uhlárom, tak by som spomenul momenty, ktoré sa odohrali v rôznych obdobiach, a opísal rozličné sféry, akým sa ako divadelník venoval a v akých pôsobil. Do Divadla Stoka na Pribinovej ulici som chodil od roku 1999, vtedy ešte ako študent divadelnej vedy, pravidelne. O niečo viac v akademickom roku 2002/2003, keď Uhlár ako pedagóg viedol autorský seminár pre študentov a študentky divadelnej vedy, dramaturgie a tanečnej tvorby na VŠMU. Tam nás zoznámil so svojou metódou kolektívnej tvorby, improvizovali sme a on nahrával a prepisoval naše dialógy. Chvíľku sme sa tak mohli cítiť, že sme súčasťou sveta nezávislého divadla a iného prístupu, na aký sme boli na škole zvyknutí. Po podpise zápočtu sa ma spýtal, či by som nechcel podpísať vyhlásenie nezávislých umeleckých tvorcov.[1] Tu sa spojil jeho tvorivý duch s realitou vtedajšej doby, v ktorej sa musel z divadelného ...