zdieľať článok
Hoci situácia v slovenskom divadle, to hudobné nevynímajúc, pripomína v ostatných mesiacoch skôr kar, opernú sezónu ovládlo svadobné veselie. Dve z ôsmich premiér v troch inštitúciách (vrátane Operného štúdia SND) patrili Mozartovej Figarovej svadbe. Inscenácie vznikli v rozdielnych podmienkach, no obe – októbrová banskobystrická aj tu recenzovaná bratislavská – svojím spôsobom zrkadlia symptómy doby.
V Štátnej opere naštudovali populárnu buffu v „núdzovej verzii“, s výtvarným riešením vopred zohľadňujúcim perspektívu zájazdových predstavení počas dlho plánovanej rekonštrukcie Národného domu. Našťastie, na kvalite výsledného tvaru to neubralo, banskobystrická „Figarka“ (réžia Dana Dinková, scéna Lucia Šedivá, kostýmy Ľudmila Várossová) je vzdušnou, vtipnou, mizanscénicky prepracovanou inscenáciou s kvalitnými spevácko-hereckými výkonmi.
Ani bratislavská Figarova svadba nie je produktom bežnej prevádzky, ide o koprodukciu SND s Národným divadlom Brno a divadlom vo francúzskom Caen. Patrím k zástancom tohto spôsobu výroby a života finančne nákladných operných inscenácií, aj keď by som privítala spoluprácu s divácky menej dostupnými destináciami, než je Brno. Principiálne vzaté, druhé ani tretie miesto v koprodukcii nemusí byť nákupom v second hande. Pod podmienkou, že divák dostane „výrobok“ v adekvátnom ...
Článok
predplatné za článok
Mesačné
predplatné za mesiac
Ročné
predplatné za rok