Už predošlé spolupráce Malgot a Heribana na tanečných performanciách Reproducent (2023) a Argo a Astor (2023) naznačovali možný posun v režijnej poetike Veroniky Malgot. Opúšťa osobný charakter diel a vytvára univerzálnejšie výpovede, ktoré reagujú na globálne fenomény, hoci recipienta zasahujú aj na individuálnej úrovni. Kým v predošlých dielach pôsobilo konečné vyznenie rozpačito, v poslednej choreografii Držitelia sa Malgot podarilo vytvoriť ucelený a homogénny tvar s jasnou myšlienkou.

Tematicky sa režisérka do istej miery držala svojho zvyčajného repertoáru tém, hoci aj v tomto bode nachádzame rozšírenie uhla pohľadu. Kým predošlé jej réžie boli poväčšine zamerané na identitu ženy, spolupráca s Heribanom priniesla do režisérkinho tematického portfólia aj mužskú optiku. Ich doterajšiu spoluprácu môžeme zhodnotiť ako prácu so stereotypmi, ich explicitné pomenovanie, boj proti nim a vyvracanie statusu quo, pričom už v inscenácii Argo a ...

ešte nemáte predplatné?
prihlásenie