V inscenácii v štúdiu Divadla Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene sa skrýva omnoho viac a nie je len pietnou spomienkou na Tajovského a Gregorovú. Režisérky sa nesnažili vytvoriť študijný výklad, ktorý by nahradil stredoškolskú hodinu slovenského jazyka a literatúry. Vďaka ich umeleckým ambíciám a schopnostiam, spomienka a  úcta ku Gregorovcom získala nový rozmer. Cez dnes už historické osobnosti dokázali hovoriť aj o problémoch súčasnosti, a to všetko v spoločnom výtvarnom jazyku Alžbety Kutliakovej. 

Scénografka vytvorila rozbombardovanú a ošarpanú kuchyňu, v ktorej režisérky mohli „variť“ podľa svojej vôle. Biely, chladne pôsobiaci a zdemolovaný priestor s dierou v stene zhmotňoval všetko, čo charakterizovalo život Gregorovcov. Ich život ovplyvnila prvá aj druhá svetová vojna, tak ako dnes mnohých pochádzajúcich z Ukrajiny. Kuchyňa tiež reprezentuje akýsi intímny priestor, srdce domova, v ktorom režisérky odhaľujú informácie aj z osobného života manželov ...

ešte nemáte predplatné?
prihlásenie