Pestrosť je jednou z čŕt, ktoré DPM definujú – po umeleckej aj prevádzkovej stránke. Napriek tejto rôznorodosti ste si za tie roky vytvorili rozpoznateľnú poetiku. Ako to dnes vnímaš ty?

Vždy som si uvedomoval určitú neuchopiteľnosť DPM, ktorá do veľkej miery vychádzala aj zo mňa. Od úplného začiatku sme mali potrebu napísať si manifest. Neustále sme hovorili o tom, že si musíme zadefinovať, kým vlastne sme, ale nikdy sa nám to nepodarilo. Možno niekde vznikol nejaký text, ale nikdy som nemal pocit, že by to bol naozaj náš manifest. Dlho som túžil po niečom podobnom, ako mala Stoka – po jasne pomenovanom spôsobe uvažovania, po pravidlách, štruktúre, po vedomí, že toto sme my. Aj ja som sa však popri DPM vyvíjal ako režisér. Trvá dlho, kým človek zistí, čo tvorí jeho rukopis. Na začiatku prirodzene napodobňuje to, čo ho fascinuje, a až časom sa do tvorby dostáva niečo skutočne vlastné. Lenže na tom treba remeselne popracovať a ja mám v tomto smere ešte stále ...

ešte nemáte predplatné?
prihlásenie