zdieľať článok
Gesamtkunstwerk. Čarovné slovo, ktoré už dávno funguje nezávisle od svojho tvorcu, nemeckého operného mága Richarda Wagnera. Vytúžený umelecký ideál, v ktorom sa idea a forma prepájajú v dokonalej harmónii. Nad týmto pojmom, no ešte väčšmi nad – v anotácii k projektu definovanou – témou „bezpodmienečnej a bezhraničnej lásky“ vymaňujúcej sa „z pút morálnej bigotérie“ uvažujú umelci pod vedením Petra Mazalána v performatívnej skici Wesendonck-Lieder.
Peter Mazalán je výnimočným zjavom slovenskej performatívnej scény. V jeho kontinuálnej, kvantitatívne úctyhodnej tvorbe, ktorá od roku 2015 zahŕňa takmer tri desiatky väčších či menších projektov, sa prepájajú tri umelecké profesie. Ako absolvent štúdia operného spevu na VŠMU sa vyjadruje hudbou, v projektoch ju často sám interpretuje. Ako scénický výtvarník hudbu vizualizuje a výtvarne pretavuje, zároveň okom architekta vníma a zvýrazňuje špecifiká priestoru. V jeho performanciách občas prevládne jedna, inokedy iná zložka, pričom v tých najzrelejších sa autorova polymúzickosť pretavuje do tvarov ašpirujúcich na naplnenie termínu Gesamtkunstwerk.
Po pomerne nenápadných „site-specific“ začiatkoch, ktoré vnímala najmä úzka komunita výtvarníkov a hudobníkov (napríklad performatívny projekt Unterreise v kotolni Slovenskej technickej univerzity, 2016; Kenotaf v jezuitskom kostole na Františkánskom námestí, 2017 a iné), ...
Článok
predplatné za článok
Mesačné
predplatné za mesiac
Ročné
predplatné za rok