zdieľať článok
Zoskupenie Príchod Godota uviedlo v máji autorskú inscenáciu dramatika a režiséra Michala Beleja Tryzna, performatívnu rozlúčkou so zosnulým otcom. Autobiograficky ladené dielo vychádza z osobnej skúsenosti autora, ktorý prepája svedectvo o prežívaní otcovej smrti s rozprávaním o otcovom živote. Zároveň ide o umelecké spracovanie poslednej rozlúčky, ktoré môže mať aj terapeutický rozmer.
Predstavenie sa odohralo v nedivadelných priestoroch na kúpalisku Mičurin a v jeho priľahlom exteriéri. Nie je to prvýkrát, čo si Michal Belej pre svoju inscenáciu vybral takýto typ priestoru – aj Diptych samoty, ktorý Belej vytvoril s Lýdiou Ondrušovou pre Divadlo NUDE, sa odohrával v podpalubí Subdecku a Sade Janka Kráľa. Kým v minulosti zvykol byť (napríklad v prípade Divadla NUDE) výber nedivadelného priestoru často súčasťou umeleckej koncepcie scénického diela, dnes – a konkrétne aj v inscenácii Tryzna – to možno čítať aj ako dôsledok neistých podmienok, v ktorých sa nezriaďovaná divadelná scéna nachádza. Je v neustálej existenčnej neistote a čelí systémovej nepodpore, nestabilnému financovaniu a snahám o jej deštrukciu. Na druhej strane, tieto faktory vedú tvorcov k hľadaniu inovatívnych riešení ako inak pracovať s priestorom. Práve netradičné lokality pritom môžu pri niektorých typoch ...
Článok
predplatné za článok
Mesačné
predplatné za mesiac
Ročné
predplatné za rok