článok
recenzie – domáce | 23. 7. 2025 | Dominika Dudášová
Rozdiel medzi chcieť žiť večne a byť večným dieťaťom
zdieľať článok
Inscenácia Dospelosť je zavŕšením tematickej trilógie Divadla z Pasáže reflektujúcej dennodenný život ľudí so zdravotným znevýhodnením a ich skúsenosti so spoločenskými predsudkami. Ostatné inscenácie mapujúce problematiku sú Norma (2019) a Čajka (2022). Podobne ako pri predchádzajúcich dvoch dielach tvorkyne a tvorcovia spolu s hereckým kolektívom čerpajú zo životných skúseností súboru Divadla z Pasáže. V prípade Normy sa inscenačný tím zaoberal otázkou noriem, pravidiel a obmedzení, ale aj uvoľnení z nich. Čajka zas skúma ľudské pády a vzostupy. V poslednej inscenácii otvárajú tému stereotypného vnímania osôb so zdravotným znevýhodnením ako večných detí.
Od jazdy taxíkom po zmienku v zborníku
Tvorivý tím Divadla z Pasáže vychádza z filozofie devised theatre, ktorého inscenácie vznikajú kolektívnou prácou, najmä prostredníctvom rozhovorov, zdieľania vlastných skúseností a improvizácií. Rovnaký princíp využili tvorcovia aj v prípade inscenácie Dospelosť, ktorá okrem spomenutej trilógie uzavrela aj tohtoročnú sezónu divadla.
Východiskovou situáciou inscenácie je zážitok režisérky Moniky Kováčovej s taxikárom, ktorý mylne označil herečky a hercov Divadla z Pasáže ako deti, s ktorými režisérka pracuje. Túto skúsenosť režisérka zreprodukovala do nahrávky, ktorá zaznela v úvode predstavenia. Počas jej prehrávania herecký ansámbel v zložení Michal Daniš, Veronika Lačná, Lucia Krajčiová, Dorota Králiková, Miriam Kujanová a Klaudia Kuzmová reaguje na režisérkin zážitok, ale predovšetkým na taxikárovu reakciu nesúhlasne až s odporom. ...
Článok
predplatné za článok
Mesačné
predplatné za mesiac
Ročné
predplatné za rok