Aké povinnosti prinášajú vaše jednotlivé pozície?

ZB Výber do hlavného programu má na starosti programová rada a má v tom voľnú ruku. Ja ako výkonná riaditeľka vediem samotné stretnutia, snažím sa o to, aby sme všetko spravodlivo posúdili, odhlasovali a dohodli sa. Zodpovedám za organizačnú stránku festivalu, teda riešim všetko mimo dramaturgie. So spolužiakmi sa staráme o rezervovanie ubytovania, hracích priestorov, komunikáciu s vybranými školami, pripravujeme zmluvy, marketingové stratégie a kampane, content plány, robíme nábor dobrovoľníkov, venujeme sa fundraisingu a písaniu grantov. Je toho naozaj veľa, čo treba zabezpečiť. Je to zároveň veľká zodpovednosť, pretože musím mať všetko pod kontrolou, ako aj prehľad o tom, čo sa na festivale deje. Našťastie v tom nie som sama, ale spolu s mojimi spolužiakmi, bez ktorých by festival vôbec nemohol vzniknúť.

FP Hlavnou povinnosťou programovej rady je pozrieť si všetky prihlásené inscenácie a zúčastňovať sa na stretnutiach, na ktorých riešime všetky zásadné otázky týkajúce sa umeleckej stránky festivalu, teda najmä inscenácií, ale aj sprievodného programu. Tento rok mám úlohu umeleckého šéfa, no pri výbere a diskusiách sme pracovali všetci rovnocenne a za každým členom a členkou rady si stojím. Spolupráca pri organizovaní festivalu ma veľmi bavila. Som veľmi rád, že VŠMU poskytuje svojim študentkám a študentom dostatočné zázemie na to, aby tento festival mohol vzniknúť a byť skvelý. Tento rok sme vyberali z približne tridsiatich rôznorodých diel. Po tom, čo som videl inscenácie iných škôl, som si uvedomil kvalitu tých našich (aj napriek niekedy náročnejším podmienkam). Za dramaturgickú radu môžem povedať, že sme vybrali top šesť inscenácií z rôznych zahraničných divadelných vysokých škôl, ktoré sme doplnili inscenáciami z VŠMU, a vytvorili sme pestrý program na tému revolta. V hlavnom súťažnom programe sa objavia nasledujúce inscenácie: ECO 40-60° z Veľkej Británie, Zdeněk Adamec a Atlantis z Česka, The Songs of Polish Bakers a Fame MMA z Poľska, Shooting Snow White zo Švajčiarska, a dve slovenské inscenácie Kaukazský kriedový kruh a Leonce a Lena.

Vašou témou je revolta. Ako ste sa k nej dopracovali? Čo všetko pre vás zastrešuje?

IK Pre mňa revolta znamená individuálny odpor, ktorý sa dá vykonávať na dennodennej báze alebo i jednorazovo. Takúto revoltu spravil vo svojom živote každý aspoň raz. Keď sa človek pozrie na tituly svetovej drámy, isté formy revolty sa nachádzajú vo väčšine svetoznámych diel. Jednotlivec narúša status quo, či už formálne, spoločenské, alebo iné.

FP Alebo má aj odpor voči sebe samému. Aj napriek tomu, že je to všeobecná téma, tak mám pocit, že sa nám podarilo naformulovať to, čo v súčasnosti dosť rezonuje. Dúfali sme, že sa aj ostatné krajiny naladia „na našu vlnu“. Netrúfam si povedať, nakoľko poznajú náš spoločenský a politický kontext, skôr si myslím, že ho nepoznajú, ale dúfali sme, že túto tému spoločne zreflektujeme. A to sa nám, myslím, podarilo.

Čo všetko ste pri zostavovaní programu brali do úvahy?

FP Ide o festival, kde sme trochu dramaturgicky oklieštení, pretože pri výbere súborov a inscenácií vychádzame z toho, čo nám jednotlivé oslovené školy pošlú, s čím sa rozhodnú zúčastniť. Pri výbere bola pre nás primárna, samozrejme, kvalita inscenácií. Musím však priznať, že sme vyberali podľa divadelných záznamov, čo nie je úplne najšťastnejšie. Plánujem preto vedeniu školy navrhnúť, aby mohla programová rada budúceho ročníka Istropolitany vycestovať do okolitých krajín, odkiaľ sa inscenácie najčastejšie prihlasujú, aby ich mala možnosť vidieť naživo.

IK Ja by som k tomu ešte povedala, že keď sme začali na tomto projekte pracovať, bola som práve v Londýne, a tam som si uvedomila, že existuje určitý „národný vkus“, pričom väčšinou sa nám páči estetika, ktorou sme obklopení. Osobne mám istý divadelný vkus a neviem dostatočne oceniť a porozumieť estetike každej jednej inscenácie, ktorá sa nám prihlásila. Uvedomujúc si to som sa snažila vyberať inscenácie ani nie podľa toho, čo sa mi páči, ale skôr podľa toho, čo sa mi zdalo zaujímavé. Snažila som sa vybrať aj také diela, ktoré si neviem predstaviť, že by vznikli na Slovensku.

Je medzi inscenáciami možné vidieť nejaké tematické alebo formálne podobnosti?

IK Pri inscenáciách, ktoré sa nám prihlásili, boli viditeľné skôr rôznorodé formálne prístupy – boli medzi nimi bábkové inscenácie, také, ktoré pracujú s fyzickým divadlom, psychologické drámy aj muzikály.

Ako ste sa pripravovali na úlohu členov dramaturgickej rady?

FP Predovšetkým som vychádzal zo svojich diváckych skúseností z Istropolitany z minulých rokov. Prvý ročník, ktorý som zažil, prebiehal cez lockdown počas pandémie COVID-19 a bol teda obmedzený, keďže predstavení bolo menej. Ďalší ročník, ktorý som zažil už ako tretiak, bol pre mňa silným zážitkom. Zároveň som si uvedomoval, čo by som možno zmenil, čo mi chýbalo. Z toho som teda pri tomto ročníku vychádzal a verím, že sa nám podarí posunúť festival Istropolitana zase o level vyššie.

A čo si vnímal v tých posledných ročníkoch ako nedostatok?

FP Hrozne ma mrzí, keď festival prichádza o jednotu, nie je koherentným celkom, ktorý tvoria inscenácie, ale aj hostia a sprievodný program. Dúfam, že nám vyjdú diskusie na tému revolty, ktoré plánujeme, a povýšime tak aj sprievodný program festivalu.

Čo bude highlightom sprievodného programu?

FP Režisérka a autorka jednej z posledných premiér Slovenského národného divadla Môj milovaný nepriateľ Gianina Cărbunariu prijala naše pozvanie. Bude nielen porotkyňou, ale účastníci festivalu sa môžu tešiť aj na jej workshop. To, že porotcovia vedú workshopy alebo masterclassy, sa stalo už tradíciou festivalu.

Komu je festival Istropolitana určený?

FP Festival je pre všetkých, ktorí majú chuť spoznať tvorbu študentského divadla, a to nielen z VŠMU, ale predovšetkým z iných európskych krajín. Cieľovou skupinou sú teda všetci nadšenci divadla, tak ako aj pri iných divadelných festivaloch – nemierime len na študentstvo. Navyše, pri reflexii témy revolty sa vieme nájsť všetci – študentstvo aj starší ľudia, a to bez ohľadu na to, či sa divadlu venujú, alebo nie. Aj pri diskusiách, ktoré sme naplánovali, chceme docieliť, aby sme neboli uzatvorení do divadelných kruhov a pohovorili si iba ako divadelníci o tom, čo nás zaujíma, ale otvorili naše brány aj širšej verejnosti.

IK Zároveň je to priestor na networking medzi študentstvom z rozličných krajín. Dokážeme nahliadnuť do toho, ako tvoria oni, a porozprávať sa o tom, ako fungujú ich školy. Vymenia sa tak zároveň kontakty.


číslo 5, ročník 19, ISSN 2989-3666