zdieľať článok
Inscenácia Hitlerov prezident, ktorú uviedlo Divadlo Pavla Országha Hviezdoslava v réžii Valerie Schulczovej, sa od svojej podstaty nachádza v zvláštnej pozícii. Na jednej strane ju zaťažujú očakávania plynúce z faktu, že je aspoň čiastočnou adaptáciou knihy Madeline Vadkerty Slovutný pán prezident. Na strane druhej rozsiahla reklamná kampaň DPOH spája inscenáciu explicitne s osobnosťou prezidenta Jozefa Tisa (o ktorom Slovutný pán prezident hlbšie nepojednáva, pretože prostredníctvom poviedok hovorí o obetiach Tisovho režimu), čím chtiac-nechtiac privoláva porovnávania s kultovou inscenáciou Rastislava Balleka Tiso z Divadla Aréna (2005, 2017). Nastáva tu tak pozoruhodný paradox: hoci inscenácia stavia pred súd Jozefa Tisa, bude musieť zároveň obhajovať svoju vlastnú existenciu.
Hitlerov prezident sa začína v cele Jozefa Tisa (Martin Madej) v predvečer jeho popravy. Ide o veľmi funkčnú rámcujúcu okolnosť, doplnenú aj o príchod neznámeho muža, ktorého si Tiso zmýli s kňazom. Očakávanie príchodu duchovného prezrádza, že Tiso predpokladal, že dostane príležitosť vyspovedať sa. Ballek použil podobný princíp, keď nechal Labudovho Tisa explicitne vojsť do spovednice na začiatku inscenácie. V jednom aj druhom prípade pochopíme, že bude nasledovať neformálne pojednávanie, Posledný súd, v ktorom sa nebude skúmať legálnosť Tisovho konania, ale jeho morálny základ. Spôsob spovede je však u oboch Tisov odlišný.
Inscenátori v DPOH zvolili postup podobný Dickensovej Vianočnej kolede alebo britskému seriálu This Is Your Life, keď za Tisom postupne prichádzajú rôzne osoby, ktoré boli jeho konaním postihnuté a teraz sa dožadujú spravodlivosti, pričom mu vo forme monológov prezrádzajú svoj životný ...
Článok
predplatné za článok
Mesačné
predplatné za mesiac
Ročné
predplatné za rok