Podtitul Scénická esej o slobode v divadle naznačuje, že ambíciou tvorcov je ponoriť sa do úvah o alternatívnych a azda aj slobodnejších možnostiach fungovania divadelného kolosu. Formátom diskusného fóra podnecujú ku kritickému nahliadaniu na samotné štruktúry definujúce divadelný zážitok. Zároveň sa usilujú primať nás k tomu, aby sme si predstavili, ako by vyzeralo ideálne divadlo. Nabádajú nás skúmať, či je v aktuálnom stave prístupné pre všetkých rovnako a čo sú jeho limity.

Jedinou herečkou na scéne je Natália Fašánková, ktorá veľmi civilne a miestami sebaironicky stvárňuje seba samu a s prítomnými sa delí o vlastné postoje a názory týkajúce sa zlepšenia existujúcich podmienok v divadle.  V hovore k prítomnému diváctvom volí bezprostredný a neformálny komunikačný štýl. Z pozície zamestnankyne mestského divadla sa sťažuje napríklad na nedostatok zaujímavých ženských postáv či na prísne nároky na vizuál ...

ešte nemáte predplatné?
prihlásenie