Katarína Aulitisová (bábkoherečka, režisérka, vysokoškolská pedagogička a umelecká šéfka Bratislavského bábkového divadla)

Bábkové divadlo pre mňa znamená priestor, kde môže kus papiera, dreva alebo pokazený predmet povedať viac než človek v obleku. Nepotrebuje byť uhladené, dokonalé ani poslušné, nehrá sa na veľkosť. Vytvára svet, ktorý kope, bolí, smeje sa, zabáva aj provokuje. Je to pre mňa krásny, slobodný a trochu neposlušný divadelný druh, cez ktorý sa dá hovoriť o človeku pravdivejšie, citlivejšie a odvážnejšie.

V súčasnosti sa bábkové divadlo prepája s performanciou, filmom, fyzickým divadlom, vizuálnym umením aj s multimédiami. Je živým výtvarnom v pohybe – priestorom, kde sa predmet, telo, obraz a zvuk stretávajú v odvážnom a často veľmi osobnom javiskovom tvare. Dôležité už nie je iba „oživenie bábky“, ale aj samotný proces animácie, materiál, detail, rytmus a spôsob, akým obraz vzniká. Je to divadlo, ktoré v priznanej krehkosti a manipulácii a surovosti materiálu nachádza svoju silu.

Bábkovému divadlu do budúcnosti želám, aby nezostarlo, nespohodlnelo a aj naďalej riskovalo, provokovalo, hralo sa, búralo hranice a vytváralo živé a pravdivé umenie.


Veronika Gabčíková (dramaturgička, zakladajúca členka Nového divadla v Nitre a umelecká šéfka Bábkového divadla Žilina)

Bábkové divadlo pre mňa nie je iba určitá forma divadla. Je to pre mňa spôsob myslenia o tvorbe, synkréze a témach. Sloboda vo výrazových prostriedkoch mi dáva následnú slobodu aj pri hlbšom filozoficko-analytickom stvárnení hlavnej myšlienky po formálnej či situačnej stránke. Bábkové divadlo je jednoducho pre mňa sloboda, fantázia, bezbrehá inšpirácia a intenzívna vzájomná komunikácia divadlo – divák. Už tridsať rokov opakujem jeden bonmot: „Celý život sa hrám a ešte mi za to (dnes už pomenej) platia.“ A som nesmierne šťastná, že za posledných tridsať rokov, sa „bábkové myslenie“ stalo plnohodnotnou súčasťou divadelného i diváckeho sveta. Lebo pokrok a vývoj divadla nezastavíš. Ďakujem za krásne bytie, bábkové divadlo.


Ida Hledíková (teatrologička, divadelná kritička a vysokoškolská pedagogička)

S bábkovým divadlom putujem už niekoľko desaťročí a spoznávam s ním rôzne kultúry a množstvo zaujímavých a dobrých ľudí po celom svete. Bábkové divadlo má veľa podôb. Kedysi existovalo ako ľudová zábava, najmä v európskych krajinách, ale bábky slúžili aj ako súčasť rituálov a náboženských obradov. Spoznávanie jeho podstaty je veľmi obohacujúce. K bábkovému divadlu ma priviedlo neprijatie na VŠMU a náhodné štúdium na Katedre bábkarstva na DAMU v Prahe. Vtedy niečo nové, spočiatku nepoznané sa neplánovane stalo mojím celoživotným naplnením. Ovplyvnilo moju profesionálnu kariéru, a to vďaka nedávno zosnulej teatrologičke Dane Sliukovej, na ktorú s vďakou spomínam a ktorá ma priviedla aj do Divadelného ústavu. Tam som pracovala desať rokov ako výskumná pracovníčka a kritička bábkového divadla. V DÚ sa začala moja cesta teatrológa. Bábkové divadlo znamenalo pre mňa aj vstup na akademickú pôdu. Bábkové divadlo – to je aj identifikácia s UNIMA, medzinárodnou bábkarskou organizáciou pod patronátom UNESCO. Tá ma priviedla do spoločnosti medzinárodného teatrologickému výskumu a k cenným odborným vedomostiam a kontaktom.

Súčasné bábkové divadlo má viacero podôb v zahraničí aj na Slovensku, no istý rozdiel tu je, čo považujem za prirodzené. Bábkové divadlo na Slovensku má vcelku vysokú úroveň. Mám na mysli profesionálne scény a niekoľko nezávislých divadiel, ktoré sú aj bábkové, aj jemu príbuzné, také, ktoré používajú postupy a výrazové prostriedky bábkového divadla najmä svojou výtvarnosťou a metaforickou podstatou. Na Slovensku vnímam aj to, že vedúce umelecké funkcie boli a ešte aj sú obsadzované ľuďmi, ktorým chýba vzťah, poznanie bábkového divadla a vôľa rozvíjať ho ako súčasné divadlo figuratívnych bábok a tzv. divadlo formy – divadlo objektu, materiálu, respektíve divadlo, kde sa tieto prostriedky invenčne a zmysluplne využívajú. Profesor Henryk Jurkowski napísal, že poľské bábkové divadlo dosiahlo vysokú úroveň po tom, čo sa na vedúce miesta v bábkových divadlách dostali absolventi bábkarských škôl. Na Slovensku nie je ešte tento trend samozrejmosťou, no na miestach, kde sú odborníci, vidieť výsledky. Svet už dlhšie vníma výrazný vstup bábky a bábkarov do širšieho divadelného diania, ako to konštatuje americká teatrologička Claudia Orenstein, a rovnako to vnímam v slovenskom kontexte aj ja. Ide o to, že dynamický rozvoj formy posúva aj samotné, nielen bábkové divadlo.

Bábkovému divadlu želám, aby sa na jeho pôde nezabudlo na bábky, aby bolo čo najviac umelcov, ktorí bábkové divadlo a jemu blízke umenia chcú naozaj robiť. Všetkým bábkarom želám, aby mali zlepšené podmienky pre toto náročné povolanie.


Lukáš Kopas (teatrológ, vysokoškolský pedagóg, dramaturg a umelecký šéf Bábkového divadla Košického kraja)

Súčasné bábkové divadlo vnímam ako živý a otvorený divadelný druh, ktorý sa opiera o silnú tradíciu a zároveň prirodzene rozvíja témy, výrazové prostriedky a formy. Dnes je zrejmé, že už dávno nepatrí len detskému divákovi, ale plnohodnotne oslovuje rôzne generácie. Výzvou zostáva, aby si zachovalo slobodu a otvorenosť.

Do budúcnosti by som bábkovému divadlu rád zaželal najmä neutíchajúcu fantáziu, vnútornú presnosť, kontakt s tradíciou aj schopnosť výstižne pomenúvať dnešný svet. A aby malo okolo seba ľudí, ktorí mu budú rozumieť, veriť mu a vytvárať podmienky na jeho ďalší rast.


Monika Kováčová (režisérka, zakladajúca členka nezávislého divadelného zoskupenia ODIVO a riaditeľka Bábkového divadla na Rázcestí v Banskej Bystrici)

Bábkové divadlo bolo pre mňa od prvého momentu sférou neobmedzených možností. Synergiou tela, hmoty, slov, významov. Dôverujem jeho sile vypovedať o svete, ktorý spoločne obývame, a o našich vnútorných svetoch cez obraz, metaforu, skratku. Neustále ma dokážu fascinovať jeho podoby a formy. Invencia. Hravosť. Krehkosť toho, čo je stvorené len na moment. Ale aj jeho nekompromisnosť. Dynamika medzi tým, ako sa materiál prispôsobí človeku a ako sa celý človek prispôsobí materiálu.

Bábkovému divadlu želám, aby bolo odvážne, slobodné a aby spájalo. To v súčasnej situácii všetci a všetky potrebujeme. Aby rozpúšťalo hranice medzi krajinami aj medzi nami. 


Martin Kusenda (herec a riaditeľ Starého divadla Karola Spišáka v Nitre)

Z pohľadu herca pre mňa bábkové divadlo znamená syntézu výrazových prostriedkov, vodičského majstrovstva a pohybovej dokonalosti. Z pohľadu riaditeľa divadla predstavuje miesto, kde sme povinní ponúknuť našim najmenším divákom často ich prvý umelecký zážitok, taký, ktorý ich „pripúta“ k divadlu na celý život. Znamená teda vstupnú bránu do sveta divadla.

Slovenské bábkové divadlo vnímam dosť kriticky a v niektorých prípadoch ho považujem za „odtrhnuté od reality“. Akoby tu niektorí tvorili len sami pre seba alebo iba pre úzku skupinu ľudí. Dlhodobo absentuje úprimný dialóg a vytratila sa prajnosť. Pár nešťastných duší má stále potrebu mútiť vodu v tomto našom malom divadelnom močiari. V zahraničí vidím väčšiu súdržnosť, ochotu diskutovať a rozvíjať bábkarskú tvorbu. Na základe mojich osobných dlhoročných skúseností si myslím, že v zahraničí je bábkové divadlo v oveľa lepšom stave ako na Slovensku. Výzvou je dnes predovšetkým nedostatok tvorcov inscenácií pre predškolákov a detí na prvom stupni základných škôl.

Do budúcnosti by som bábkovému divadlu zaželal, aby ho robili ľudia, ktorí milujú deti a milujú bábkové divadlo v sebe, a nie seba v bábkovom divadle.


Veronika Trokšiarová (režisérka, autorka, zakladajúca členka nezávislého Divadla Š.E.M.)

Bábkové divadlo je slobodný priestor, v ktorom je možné zažiť čokoľvek. Je pre všetkých. Dokáže otvoriť hravé či zranené časti v nás a pripomína, že aj jednoduché veci môžu niesť silný zážitok. Ponúka spomalenie, blízkosť a nadhľad. Práve v tom spočíva jeho sila. Každý človek tak trochu túži po zázrakoch a bábkové divadlo je miestom, kde ich môžeme znovu objaviť.

Na Slovensku má bábkové divadlo silnú tradíciu, no stále zápasí s tým, aby nebolo vnímané len ako žáner pre deti. Jeho potenciál je pritom oveľa širší a dokáže prirodzene komunikovať aj s dospelým divákom.

V aktuálnej situácii v kultúre je čoraz náročnejšie udržať priestor pre slobodnú a kontinuálnu tvorbu. Preto v mene Divadla Š.E.M. želáme bábkovému divadlu, aby bolo videné a prijímané a aby si aj v týchto podmienkach dokázalo udržať stabilitu a odvahu.


číslo 3, ročník 20, ISSN 2989-3666