„...len skupina ľudí, ktorí majú čo povedať, vedia to povedať a chcú to povedať (...), tak len a len tí si nájdu cestu k divákom (alebo presnejšie: diváci k nim) aj v tých najhorších časoch, keď zavládne skepsa, nedôvera a prázdnota vo vačkoch. Divadlo totiž má tú zázračnú vlastnosť, že kriesi v ľuďoch pocit spolupatričnosti...“ 1 (Martin Porubjak)

Texty dramaturga (a tiež prekladateľa, teatrológa, pedagóga, občasného režiséra, skrátka všestranne činného divadelníka a krátko aj politika) Martina Porubjaka som rada čítala ešte počas vysokoškolského štúdia na katedre divadelných štúdií. Prácu na akademických zadaniach značne zjednodušovalo a spríjemňovalo, ak sa v inscenačnej obálke medzi inými materiálmi našlo interné hodnotenie, recenzia či štúdia podpísané jeho menom. Porubjak (podobne ako jeho vrstovník Ján Jaborník) bol vždy garanciou zriedkavého čitateľského zážitku v kombinácii s presnou analýzou ...

ešte nemáte predplatné?