zdieľať článok
Július Barč-Ivan už viackrát „vyprovokoval“ mladého režiséra Martina Bašistu k inscenovaniu. Barčova hra Matka mala v ochotníckom divadle NA SKOK v Raslaviciach, ktoré Bašista založil a vedie, premiéru v roku 2019. V roku 2024v tomto divadle naštudovali obnovenú verziu s novou hlavnou predstaviteľkou. K Matke sa vrátil aj v Spišskom divadle, spolu s autorským kolektívom ju doplnil o ďalšie Barčove texty Neznámy a Koniec a zrežíroval pod názvom My a tí druhí.
Východiskom je existenciálna situácia z Neznámeho. Na mimoriadnej schôdzi obecného zastupiteľstva sa prerokováva príchod neznámej osoby, ktorá nič nehovorí, nič nechce, nebráni sa násiliu, ale ani nekoná zázraky. Prítomnosť Neznámeho však v starostke vyvoláva nervozitu a obavy. Matka mala o jeho príchode víziu, tak ako sa jej kedysi prisnila smrť jej muža. Bašista zmiešal motívy jednotlivých hier, vytiahol postavy, ktoré sa charakterovo prelínajú, a logicky pospájal ich repliky tak, aby nerozrušil štruktúru pôvodných textov.
Hlavnými postavami sú štyri ženy v modelovej situácii, čo je asi najvýznamnejší aktualizačný moment oproti textom Barča-Ivana, v ktorých váhu rozhodovania nesú najmä muži. Sú to zástupkyne obce, so starostkou na čele, muži sa na zasadnutie nedostavili. Okrem malých narážok na postavenie umelcov prostredníctvom Herečky je dej umiestnený v bezčasí, mohol by sa odohrávať teraz i v čase svojho vzniku. Postavami sú Matka, Starostka (respektíve suseda), ...
Článok
predplatné za článok
Mesačné
predplatné za mesiac
Ročné
predplatné za rok