článok
recenzie – domáce | 14. 7. 2026 | Adam Nagy
Po požití červenej tabletky prichádzajú pochybnosti
zdieľať článok
Na základe aktuálnych dramaturgických tendencií môžeme tvrdiť, že téma maskulinity, aj tej toxickej, sa stáva pre divadelných tvorcov a tvorkyne čoraz lákavejšou. Kým pred niekoľkými sezónami bolo možné zaznamenať výrazný nárast inscenácií s feministickou tematikou, v súčasnosti sa pozornosť presúva k témam mužskej skúsenosti a identity. Už v predošlých sezónach rezonovali inscenácie ako napríklad Reproducent (2023, Jedným dychom) alebo Generácia Z: Zombies (2024, Divadlo Pavla Országha Hviezdoslava). Medzi takéto divadelné diela možno započítať aj Red Pill Society, autorskú inscenáciu v réžii Patrície Rotterovej, ktorá vznikla v Štúdiu 12, v rámci dramaturgickej línie Nová generácia.
Režisérka s dramaturgičkou Anetou Bockovou si zvolili ako materiál životopis Andrewa Tatea, influencera, zločinca a jedného z hlavných predstaviteľov manosféry a toxickej maskulinity na sociálnych sieťach. Avšak už spracovanie danej látky je viac ako problematické. Sledujeme vybrané fragmenty z Tateovho života ako napríklad rozvod rodičov, pevnú a krutú výchovu otca, ktorý bol profesionálny hráč šachu, alebo jeho šikanu v školskom autobuse. Inscenácia presahuje aj do súčasnosti, pričom mapuje jeho prvé kontakty s obchodovaním s ľuďmi, sexuálnym vykorisťovaním a postupne sa rozvíjajúcou túžbou po materiálnom zisku. Je zrejmé, a na základe jej doterajšej praxe to môžeme aj otvorene tvrdiť, že režisérka v inscenácii chcela vysloviť jasný odkaz a nesúhlas s osobou Andrewa Tatea a všetkým, čo reprezentuje. Zvolené lineárne rozprávanie však spôsobilo opačný efekt a inscenácia vyznieva, že až legitimizuje postoje, ktoré analyzovaný ...
Článok
predplatné za článok
Mesačné
predplatné za mesiac
Ročné
predplatné za rok