Nikoleta Jakušová (doktorandka v Ústave literárnej a umeleckej komunikácie pri Katedre etiky a estetiky na Filozofickej fakulte Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre)

Ako členka študentskej poroty a zároveň doktorandka v programe estetika musím zdôrazniť, že ma počas festivalu Nová Dráma/New Drama zaujali aj sprievodné podujatia, ktoré otvorili odbornú debatu a podnietili interdisciplinárny dialóg o rôznych aktuálne rezonujúcich témach. Takýmito podujatiami boli napríklad medzinárodná konferencia o úlohe umelej inteligencie v performatívnom umení či diskusie so zahraničnými a domácimi hosťami o vplyve politickej situácie na divadelnú tvorbu a divadlá vôbec. Veľmi ma zasiahol príhovor patrónky tohtoročnej Novej drámy, írskej dramatičky Mariny Carr, ktorá s odkazom na kultúru a umenie starých Grékov vyzývala divákov všímať si a preciťovať to, čo sa deje v ich psyché (v duši). Antická mytológia je pre Marinu Carr inšpiráciou a verbalizovala to aj počas svojej masterclass, kde prečítala niekoľko fragmentov zo svojej hry Dievča na oltári (2022). Oceňujem tiež organizátorov a dramaturgickú radu festivalu za dôsledne prepracovaný koncept a premyslený výber inscenácií, ktoré spolu vytvárali akýsi kompaktný celok. Takisto každé sprievodné podujatie zahrnuté v programe predstavovalo jeden dielik v tejto zložitej skladačke. Marina Carr by iste na moje slová nadviazala a hovorila by o symetrii, dokonalej až božskej harmónii, ktorú antika obľubovala...

Zdenka Bodnárová (poslucháčka estetiky na Prešovskej univerzite v Prešove)

Do študentskej poroty festivalu Nová dráma/New Drama sa vraciam po štyroch rokoch. Náš program tentoraz nezahŕňal Seminár mladej kritiky, ale tvorbu festivalového denníka Festník - Nová reflexia, v ktorom sme pod vedením Lenky Dzadíkovej denne uverejňovali dva typy výstupov – recenzie súťažných inscenácií a reflexie predošlých dní vrátane sprievodného programu.

Inscenácia Happy End (Uhol_92) ma bavila svojou „Ken má Boy Band“ formou, v ktorej Peter Ondrejička pripomína Ryana Goslinga z filmu Barbie (2023) a spolu s „chlapčenskou“ kapelou (hoci sú v nej aj dve ženy) publiku reinterpretuje antické mýty cez populárne piesne. Rodové a vzťahové stereotypy poňala réžia Alžbety Vrzguly hravo a bez trápnosti – žiaľ, podobná snaha nefungovala v žilinskom Status Quo, ktoré sa zaoberalo rovnakou témou. Predstavenie Outcast (Slzy Janka Borodáča) som na festivale videla druhý raz. Moje rozpačité pocity po prešovskej premiére sa do istej miery vyjasnili – čítanie niektorých významov, tvorivých rozhodnutí a nadväzností obrazov vnímam zrozumiteľnejšie, v inom (štýlová nesúrodosť a nadbytok istých prvkov či nepresvedčivé prepojenie nosných tém) sa mi potvrdili. Psovi na ceste (Činohra SND) prajem publikum, ktorému otvorí oči, nie iba potvrdí jeho názory. A teší ma výber Divadla Na Peróne, keďže jeho kvality sú hodné širšieho diváckeho i profesionálneho povedomia.

Sprievodný program mi ukázal krásy gruzínskych hier a hrôzy ich súčasnej politiky, nezabudnuteľným bolo stretnutie s Marinou Carr a Trojboj ma inšpiroval k vlastnej tvorbe. Festivalový týždeň bol dôkazom slovenskej i medzinárodnej divadelnej solidarity.

Samuel Sokol (poslucháč odboru slovenský jazyk a literatúra a história v odbore učiteľstvo na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského)

Tohtoročná Nová dráma/New Drama potvrdila, že divadlo by malo otvárať dialóg presahujúci okraj javiska. A ocenené inscenácie Tatarka a Pes na ceste Činohry SND, dokazujú, že to aj robí.

Vplyv dejín, politík či konvencií na jednotlivca sa vynáral v každej z deviatich inscenácií, ktoré prepájala ich snaha reflektovať širšie spoločenské otázky, napríklad cez životy spisovateľov, akými boli Tatarka, Vilikovský, Bernhard či Zweig. Ako študenta literatúry ma táto dramaturgia potešila.

Tieto témy však boli prítomné aj v časopriestore medzi predstaveniami. Ak odbočím od inscenácií, silné dojmy vo mne zanechali príhovor rumunského teatrológa Octaviana Saiu či vstup Lašu Bugadzeho a Datu Tavadzeho v diskusii o súčasnej gruzínskej dráme a divadle.

O festivale možno povedať, že prepojil hostky a hostí z krajín čeliacich zložitým spoločenským okolnostiam. Myslím, že nebudem preháňať, ak toto podujatie označím za akt vzájomnej solidarity. Viac takýchto aktov!

Aneta Bocková (poslucháčka divadelnej dramaturgie na Vysokej škole múzických umení)

To, že 21. ročník festivalu Nová dráma/New Drama združí to najživšie z aktuálnej slovenskej divadelnej tvorby, naznačila už jeho úvodná inscenácia. 
Kolesá/The Wheels sú hlbokou a výnimočnou diváckou skúsenosťou.

Príbeh o vagabundovi, z ktorého sa stáva človek s neobmedzenou mocou, sa v našich dejinách neustále opakuje. Inscenácia je portrétom doby, ale aj aktuálne, každodenne žité podobenstvo o moci deformujúcej prítomnosť i budúcnosť. Hudba, výtvarné riešenie a pohyb tu nie sú len doplnkom, ale telom jedného mystického, citlivého a mnohovrstevného divadelného organizmu. Prvá inscenácia festivalu sa končila jasným gestom: zlo zatvorila do múzea. Tam sa hodí viac než do spoločnosti.

Kolesá/The Wheels – „plusový“ vstup do festivalového týždňa – však neboli osamotené. Inscenácie, ktoré v programe nasledovali, sa na ne napájali – v duchu naliehavosti výpovede, v tvorivej odvahe, v odhodlaní vyjadriť jasný občiansky postoj.

Hádam sa nám raz podarí pretnúť ten smutný kolobeh, na ktorý mnohé inscenácie poukazovali...

Adam Zelinka (poslucháč Katedry teórie a kritiky na Divadelnej fakulte Akademie múzických umění v Praze)

Na festivalu Nová dráma/New Drama jsem byl poprvé a ještě k tomu Čech. Pro mě jako vetřelce byla nejzajímavější celková atmosféra, ve které se celý festival nesl. Tato nálada byla nejvíce formulována prohlášení umělců po skoro každé inscenaci, která byla do programu zařazena. Držela se stejných témat (socio-politické situaci na Slovensku), ale vždy se v něčem lišila. Někdo hovořil v angličtině, někdo přečetl prohlášení z papíru, někdo spatra, někde se umělci ve vyjádření vystřídali. Cením si i odborné poroty, která zvláštní ocenění udělila všem performerům a performerkám na Slovensku. Myšlenka tohoto i ostatních gest byla jednoznačná. Kultura je tu pro všechny. Jsme s vámi, buďte s námi.


číslo 5, ročník 19, ISSN 2989-3666