zdieľať článok
Peter Mazalán dnes v divadelníckej komunite rezonuje najmä ako tvorca výrazných autorských performancií, ktoré špecifickým jazykom s dominantnou funkciou hudby rozvíjajú tabuizované témy, predovšetkým problematiku autizmu. Jeho umelecký životopis je však omnoho bohatší a nezvyčajne vrstevnatý. Pôvodným vzdelaním operný spevák, barytonista, patriaci k najväčším talentom svojej generácie, vyštudoval súbežne i scénografiu a architektúru. V súčasnosti popri tvorbe multimediálnych divadelných projektov vyučuje na Katedre scénografie Divadelnej fakulty VŠMU i na Fakulte architektúry a dizajnu STU, na druhej z nich sa pred necelými dvoma rokmi habilitoval na docenta. Spevák, autor, performer, architekt, akademik. Hrá niečo z toho v jeho profesionálnom živote prvé husle? Alebo je to harmonicky vyladený orchester?
Dovolím si zatipovať, že medzi čitateľmi tohto rozhovoru bude viac takých, ktorí nevedia o vašej operno-speváckej profesii. Začnime teda od nej. Ako ste sa dostali k opernému spevu?
Už počas základnej školy, myslím, že to bolo v druhej alebo tretej triede, čiže pred mutáciou, som sa zúčastnil na nejakej speváckej súťaži, kde mi jeden z porotcov povedal, že vlastním pekný hlas, ktorý bude mať zrejme potenciál aj v budúcnosti. Ale cestu k opere som neabsolvoval cez obvyklé zastávky, nechodil som na spev do žiadnej základnej umeleckej školy ani speváckeho zboru. Na ZUŠ som absolvoval flautu.
Pochádzate z hudobníckej rodiny?
Nepochádzam, ale najmä mama ma vždy podporovala vo vzťahu k umeniu. Keď som v jednom z posledných ročníkov gymnázia začal reálne uvažovať o budúcnosti, na prvom mieste bolo výtvarné umenie a na druhom architektúra, no lákal ma aj operný spev. Uvedomoval som si však, ...
Článok
predplatné za článok
Mesačné
predplatné za mesiac
Ročné
predplatné za rok