zdieľať článok
Tam, kde zúri vyprázdnenosť slov, rozpráva len to, čo je naozaj, naozaj skutočné. A to zväčša nie je nič viac a nič menej než príroda sama. Príroda v jej divokej neskrotnosti, s jej zákonmi a pravidlami. Lúky, lesy, potoky, zvieratá, huby a... stromy. Také, ktoré vyrástli samy od seba, ale aj také, ktoré do svojich záhrad vysádza človek. Aj my máme na záhrade jeden orech, pod ktorým pod chvíľou sedávam a píšem recenzie. A jeho vetrom rozfúkaná či naopak tichá a slnkom zaliata koruna mi často radí, ktoré slová sú tie správne. Inak to nie je a nemôže byť ani teraz, keď sa ohliadam za inscenáciou Štúdia 12 v réžii Aleny Weisel Lelkovej V reči stromu, prvým divadelným uvedením tohto textu vôbec.
Autorský text Doda Gombára vznikol v rámci projektu GREEN DRĀMA Divadelného ústavu, ktorý sa začal v roku 2018. Výber obsahuje dramatické texty pätnástich autoriek a autorov na tému ekológie a prírody. Jeho súčasťou je aj dráma V reči stromu, ktorú sa rozhodli koncom sezóny 2024/2025 v Štúdiu 12 inscenovať režisérka Alena Weisel Lelková a dramaturgička Veronika Kolejáková. Hra rozpráva príbeh malého chlapca a neskôr dospelého muža, ministra –, ktorého ministerstvo autor ani tvorkyne nešpecifikujú – z perspektívy jablone, ktorú pri chlapcovom narodení do ich záhrady zasadil jeho otec. Jabloň s chlapcom rastie, opisuje jeho dospievanie, neskôr vzťahy a potom aj rozhodnutie vyklčovať stromy v záhrade. Toto rozhodnutie totiž súvisí s jeho manželským vzťahom, pretože jeho manželka nástojí na tom, aby v záhrade postavili vlastný dom. Postava muža si tak v príbehu vyberá medzi dedičstvom po rodičoch ...
Článok
predplatné za článok
Mesačné
predplatné za mesiac
Ročné
predplatné za rok