Aj pri tejto inscenácii vychádzalo Divadlo Ludus zo svojej dramaturgickej línie práce s povinnou literatúrou a po Konválii (2021) či Máji (2022) uviedlo ďalšiu inscenáciu, ktorá spracováva dielo i život autora známeho z učebníc – tentoraz Ivana Kraska (vlastným meno Ján Botto). Okrem básnickej zbierky sa inscenácia Nox et solitudo zaoberá aj básnikovým životom, pričom mnohokrát naráža na ostré kontrasty, ktoré jeho život, ale aj celkovo spoločnosť na začiatku minulého storočia sprevádzali (napríklad éra technického pokroku si odporuje s úpadkom, ktorý prináša vojna).

Dvojakosť jeho života, ktorú tvorcovia tematizujú počas celej inscenácie, sa objavuje už na jej začiatku – popri prednáške o kyseline sírovej a premietaní nákresov chemických postupov recituje žena (Monika Štolcová) oblečená v svadobných šatách Kraskove básne, respektíve ich číta, akoby to boli listy, ktoré básnik zaslal svojej milovanej. Kontrast ...

ešte nemáte predplatné?
prihlásenie