Motto bolo možné čítať vo viacerých významových rovinách: ako gesto spolupatričnosti kultúrnej komunity, ale aj takmer doslovne vo vzťahu k práci s mladým publikom – nie sme sami v práci s mládežou. Táto rovina sa naplno prejavila na záverečnom medzinárodnom odbornom kolokviu Nie sme sami v práci s mládežou, ktoré otvorilo otázky kreatívneho vzdelávania, divadelnej pedagogiky, tvorby s mladými ľuďmi či potreby transformovať fungovanie kultúrnych inštitúcií vo vzťahu ku generáciám Z a Alfa. Práve všadeprítomnosť mladých ľudí sa stala najvýraznejšou črtou charakteristikou festivalu – boli v publiku, medzi dobrovoľníkmi, performermi aj spolutvorcami. Festival tak nenapĺňal svoju orientáciu na mladého diváka iba výberom titulov, ale aj spôsobom, akým vytváral celý sociálny a performatívny priestor podujatia. Dokázal, že organizátori neuvažujú o mladom publiku ako o abstraktnej cieľovej skupine, ktorú treba do divadla „priviesť“, ale ako o rovnocennom účastníkovi kultúrneho ...

ešte nemáte predplatné?
prihlásenie