Chlapec vo svetri sedí na zemi a hrá sa so snehom. Neúnavne modeluje zo snehu vtáky a chce, aby vyleteli, ale ony stále padajú k zemi. Vytrvalosť chlapca prerastá do dospelosti – muž vo svetri s batohom na chrbte pozoruje vtáky. Zima, ľad, praskanie snehu, špliechanie vĺn, šum vetra, zvuky aj ticho. Hra svetiel – dúhová, biela, blankytná modrá. A v tom tučniaky, zvláštne tvory s krídlami, ktoré sú na zemi nepoužiteľné. Ale vo vode! Vo vode sú to plaveckí inžinieri, plávajú rýchlo a ladne, akoby lietali. Ich život je ohromujúci, ale aj drsný, miestami smiešny, inokedy tragický.

Jedným z východiskových bodov pre vznik inscenácie bol pokus, ktorý urobili v roku 1998 v Central Park Zoo v New Yorku. Pár tam vytvorili dva samčeky tučniakov Silo a Roy, ktoré sedeli na kameňoch, akoby to boli vajcia. Tak im chovatelia posunuli vajce iného páru, ktorý sa nevedel postarať o dve vajíčka. Samčeky sa o vajíčko príkladne starali, až sa z neho vyliahla samička, ...

ešte nemáte predplatné?
prihlásenie