Rázusová podľa vlastných slov vychádzala z princípov paralýzy, úteku a zrkadlenia, ktoré charakterizujú správanie postáv v jednotlivých náročných životných situáciách. Medzigeneračný prenos modelov správania je viditeľný vo vzťahu otca (Peter Oszlík) a jeho mladšieho syna Andriča (Oliver Asztalos). V partnerských vzťahoch ich zaťažujú podobné problémy – neschopnosť komunikovať i ťarcha zodpovednosti, pred ktorou sa snažia uniknúť. Konkrétne sa zrkadlenie prejavuje vo fyzickom konaní postáv. Sledujeme variáciu rovnakého pohybu: otec, prechádzajúci krízou stredného veku, zaujíma zraniteľnú embryonálnu polohu, zatiaľ čo v inej scéne vidíme na zemi zvaleného syna, ktorý si nevie poradiť vo vzťahu s priateľkou Laurou (Kristína Turjanová). Opakujú sa úvahy oboch mužov o tom, či mať, alebo nemať rodinu, o strachu zo zodpovednosti („Zvládnem to? Takúto úlohu?“). Vypuklou témou je neistota mužov pochybujúcich o svojich schopnostiach, ktorí pred zlyhaniami unikajú ...

ešte nemáte predplatné?
prihlásenie