zdieľať článok
Od mezopotámskeho Eposu o Gilgamešovi cez grécke báje, s pomyselným vrcholom v Danteho Božskej komédii až po široké spopularizovanie témy Raymondom Moodym človeka jednoducho fascinuje život po živote. Nič na tom nemení ani súčasná konzumná doba so svojím každodenným praktickým materializmom. Človek sa napriek všetkému nedokáže uspokojiť s Heideggerovým bytím k smrti, minimálne podvedome vie, že život musí byť čosi viac, a práve preto sa rozličnými formami usiluje nahliadnuť do neuchopiteľného bytia po smrti.
V tomto kontexte sa ako dobrá voľba javí inscenovanie komornej hry francúzskeho dramatika a laureáta Molièrovej ceny Victora Haїma Valčík náhody na Malej scéne Národného divadla Košice. Svojou expresívnosťou nedáva veľa možností uhnúť, diváka stavia pred vážne existenciálne otázky a nedovoľuje mu odsunúť ich ad acta.
Haїm je súčasťou príbehu vyrovnávania sa ľudstva s týmito otázkami, nestojí nad ním. Valčík náhody – originál La Valse du hasard znie našincovi svojím spôsobom až osudovo – bol napísaný pred štyridsiatimi rokmi. V tom istom roku 1986 francúzsky filozof Jean-François Lyotard vydal svoju slávnu Postmodernu vysvetľovanú deťom. Hoci medzi oboma autormi nejestvoval nijaký osobný vzťah, ideovo a dobovo si boli blízki. Valčík náhody sa odohráva v postmodernej atmosfére – Haїmova hra je dieťa svojej doby.
Tvorcovia svoju inscenáciu situujú do priestoru niekde medzi nebom ...
Článok
predplatné za článok
Mesačné
predplatné za mesiac
Ročné
predplatné za rok