Tvorbu režiséra Dávida Pašku charakterizuje nielen výrazná obraznosť, spájanie hereckej interpretácie s pohybovým divadlom, médiami a hudbou, ale aj radikálny prístup k interpretácii inšpiračných zdrojov. Príkladom sú inscenácie Tatarka (vznikla spojením diel - Prútené kreslá, Démon súhlasu a Sám proti moci ) či Hviezdoslavove Krvavé sonety, ktoré Paška vystavil experimentálnemu prekladu do anglického jazyka a Divadlo P. O. Hviezdoslava ich uvádza pod názvom The Bloody Sonnets.

Na konci sezóny 2025/2026 sa Paška do Divadla P. O. Hviezdoslava vracia s titulom Kupec benátsky/ Mauser, v ktorom prepája Shakespearovho Kupca benátskeho s jednoaktovkou Mauser nemeckého ľavicového dramatika Heinera Müllera. Diela, ktoré od seba delí takmer štyristo rokov, spolu komunikujú v niekoľkých zásadných rovinách – v rovine násilia ...

ešte nemáte predplatné?
prihlásenie