Tvorbu režiséra Dávida Pašku charakterizuje nielen výrazná obraznosť, spájanie hereckej interpretácie s pohybovým divadlom, médiami a hudbou, ale aj radikálny prístup k interpretácii inšpiračných zdrojov. Príkladom sú inscenácie Tatarka (vznikla spojením diel – Prútené kreslá, Démon súhlasu a Sám proti noci) či The Bloody Sonnets v Divadle P. O. Hviezdoslava, v ktorej Paška vystavil Hviezdoslavove Krvavé sonety experimentálnemu prekladu do anglického jazyka.

Na konci sezóny 2025/2026 sa Paška do DPOH vracia s titulom Kupec benátsky/Mauser, v ktorom prepája Shakespearovho Kupca benátskeho s jednoaktovkou Mauser nemeckého ľavicového dramatika Heinera Müllera. Diela, ktoré od seba delí takmer štyristo rokov, spolu komunikujú v niekoľkých zásadných rovinách – v rovine násilia skrytého v systéme, ceny ľudského ...

ešte nemáte predplatné?
prihlásenie