Ľudovít Nápoký

(výkonný riaditeľ, projektový manažér a koordinátor umeleckých rezidencií A4 – Priestoru súčasnej kultúry a koordinátor siete Anténa – siete pre nezávislú kultúru)

Rozhodnutie Rady Fondu na podporu umenia zrušiť viacročné granty zasiahlo štyri nezávislé kultúrne centrá spomedzi tridsiatich troch, ktoré sieť Anténa združuje. Ide o štyri najväčšie a najdlhšie fungujúce centrá na Slovensku. Všetky ostatné kultúrne centrá prišli o akúkoľvek možnosť systémovej verejnej podpory z FPU už na jeseň 2025, keď Rada FPU zrušila program na podporu celoročnej činnosti kultúrnych aj rezidenčných centier. Posledné štyri centrá mali vďaka viacročným zmluvám ešte podporu na rok 2025. Konkrétne ide o bratislavskú A4 a Novú Cvernovku, žilinskú Stanicu-Záriečie s Novou synagógou a košickú Tabačku Kulturfabrik. Nezákonné rozhodnutie Rady FPU prišlo nečakane na konci marca, teda po troch mesiacoch od
začiatku trvania ďalšieho roka viacročných projektov, počas plnej prevádzky a realizácie záväzných výstupov zmluvy. Boli sme presvedčení, že zmluvy sú platné, a tak sme si v dobrej viere všetky zmluvné podmienky riadne plnili.

Náhla strata podpory pre nás znamená okamžité a obrovské problémy. Keďže prevádzkujeme celoročne fungujúce priestory, máme zmluvné záväzky voči majiteľom budov, a tie si teraz nedokážeme plniť. Hrozí nám strata priestorov, ktoré sú pre nás základom fungovania. Každé z centier organizuje ročne stovky podujatí, ktoré zabezpečujú desiatky ľudí v tímoch, ktorých sme dnes nútení prepúšťať. Plánované podujatia musíme rušiť alebo realizovať bez nároku na honorár pre účinkujúcich. Naša budúcnosť je neistá. Okrem vplyvov priamo na naše organizácie je tu aj dosah na publikum. Strata verejných zdrojov nás núti zvyšovať ceny vstupeniek, čím sa kultúra pre mnohých ľudí stáva finančne nedostupnou. V prípade zániku ďalších priestorov ľudia stratia aj veľkú časť kultúrnej ponuky v ich meste a regióne.

Doterajšia spolupráca s FPU prebiehala profesionálne. Podmienky, ktoré boli jasne a transparentne nastavené, boli rešpektované. O podpore rozhodovali odborníci na základe vopred stanovených kritérií. Podpora celoročných aktivít kultúrnych a rezidenčných centier, aj s viacročnou perspektívou, bola pre právnu istotu ukotvená aj v zákone o FPU. To nám umožňovalo vziať si na seba dlhodobé záväzky v podobe nájmov a investícií do budov, systematické budovanie profesionálnych tímov, medzinárodných spoluprác a pod. Podiel podpory z FPU na našich rozpočtoch sa líši, pri väčších centrách sa pohybuje približne od tridsať do päťdesiat percent, pri menších je to až do výšky deväťdesiat percent. Na problém prílišnej závislosti od jedného zdroja dlhodobo upozorňujeme, no riešenia neprichádzajú. Takáto situácia nie je vyhovujúca pre nikoho. Chýba nám systémová podpora od samospráv, zákon o sponzoringu v kultúre a pod.

Možných riešení je niekoľko. V marci tohto roka sme spustili verejnú finančnú
zbierku na platforme Donio s názvom Kultúra potrebuje priestor. Jej cieľom je vyzbierať 500-tisíc eur od jednotlivcov a firiem, a tak čiastočne nahradiť výpadok z FPU. To nám pomôže v roku 2026 zachrániť všetkých tridsať tri kultúrnych centier po celom Slovensku a udržať aspoň ich základnú prevádzku. Okrem toho hľadáme spôsoby podpory spolu so samosprávami, uchádzame sa o podporu z miestnych aj medzinárodných grantových schém, z verejných aj zo súkromných zdrojov. Výpadok však nie je možné ani zďaleka nahradiť. Tento stav vnímame ako dočasnú anomáliu, naďalej trváme na nevyhnutnosti systémového a férového financovania kultúry z verejných zdrojov.

Fungovanie mnohých centier je dnes existenčne ohrozené. Niektoré z nich, ako napríklad T3 – kultúrny prostriedok, Diera do sveta a Eleuzína už zanikli, ďalším hrozí rovnaký scenár. Ak centrá aj budú schopné pokračovať, bude to o provizórnom prežívaní a živorení, ktoré je možné iba dočasne. Fungovať takýmto spôsobom je veľmi vyčerpávajúce a demotivujúce. Dnes je naším cieľom prežiť aj za cenu kompromisov a dúfať, že sa situácia po najbližších parlamentných voľbách zlepší a my budeme môcť opäť pokračovať na profesionálnej úrovni. Ak raz stratíme naše priestory a tímy, budú to už nezvratné škody.

Monika Michnová

(dramaturgička, programová riaditeľka a zakladajúca členka festivalu Dotyky a spojenia)

Keď dňa 18. marca padol na Rade FPU výrok o tzv. zrušení trojročných zmlúv, boli to presne tri mesiace do začiatku nášho festivalu. Plánovali sme čerpať tretiu časť trojročného grantu. Odovzdali sme vyúčtovanie predchádzajúceho jubilejného dvadsiateho ročníka a čakali sme na podpis dodatku k zmluve. Dramaturgická rada festivalu mala za sebou celý rok práce: hovoríme o stovkách hodín a tisíckach najazdených kilometrov. Dnes je 8. apríla a my namiesto sústredenej prípravy festivalu strácame energiu riešením situácie, ktorú sme sami nezapríčinili.

Naša doterajšia spolupráca s FPU bola korektná, rovnako ako iní žiadatelia sme však mali výhrady najmä k prílišnej byrokratickosti celého systému podpory. Ale plnili sme si svoje povinnosti a fond bol pre nás spoľahlivým a najväčším finančným partnerom.

Teraz sme rozhodnutím Rady FPU prišli tri mesiace pred festivalom o 150 000 eur, čo je viac ako polovica plánovaného rozpočtu. Napriek tomu sme sa rozhodli, že to nevzdáme a hľadáme zdroje inde. Podporil nás náš zriaďovateľ – žilinská župa aj mesto Martin, sme vďační za podporu od rôznych nadácií. Otvorili sme si transparentný účet a spustili kampaň na StartLabe. Paralelne s tým zvažujeme, čo si v programe môžeme dovoliť a čo z neho musíme vyškrtnúť. Tá neistota sa pocitovo podobá situácii počas covidu, keď sme rovnako museli premýšľať o rôznych variantoch programu. Je to veľmi vyčerpávajúce.

Stále sme presvedčení o tom, že v zmluvnom vzťahu s FPU sme neurobili žiadnu chybu. Ak teda FPU v najbližších mesiacoch nezanikne – čo je podľa mňa dosť pravdepodobné –, budeme sa aj v ďalších rokoch uchádzať o podporu pre festival, pretože sme presvedčení o jeho zmysluplnosti. V budúcnosti radi prispejeme k oprave fondu a aj k jeho vylepšeniu. Aby boli verejné zdroje na umenie a kultúru opäť rozdeľované transparentne a podľa možností aj spravodlivo.

Petra Fornayová

(performerka, choreografka, režisérka, predsedníčka Asociácie súčasného tanca, zakladateľka a dramaturgička festivalu súčasného tanca a pohybového divadla Nu Dance Fest)

Rozhodnutie Rady FPU považujem za akt nepredstaviteľnej arogancie a výraz absolútnej nekompetentnosti, hlúposti a zloby. Znamená výrazné ohrozenie jednej z hlavných aktivít o. z. Asociácia súčasného tanca, medzinárodného festivalu súčasného tanca a pohybového divadla Nu Dance Fest, ktorý má aktuálne za sebou dvadsať ročníkov. Zmluvu, uzatvorenú medzi AST a FPU v roku 2025 na tri roky, rada zrušila, respektíve bude prehodnotená (ako sme sa dozvedeli zo zmätočných informácií rečníkov na tlačovej konferencii, ktorú FPU spolu s MK SR zvolali dňa 26. marca 2026), takže konanie 21. ročníka je momentálne otázne. Okrem tejto oficiálnej roviny nás to zasiahlo samozrejme aj ľudsky – vidieť, ako niekto šmahom ruky zničí projekty, ktoré sa budujú desaťročia, ako zodpovední nevidia spúšť, ktorá za nimi ostáva – to je silná káva.

Fond na podporu umenia bol doteraz hlavným donorom našich aktivít. Treba dovysvetliť, že pracujeme primárne na poli súčasného tanca – je to umelecká oblasť, ktorá u nás nemá takmer žiadne inštitucionálne krytie. Na Slovensku pôsobí len jedno zriaďované divadlo – Divadlo Štúdio tanca s piatimi tanečníkmi v stálom pracovnom pomere. Všetky ostatné aktivity tohto umeleckého druhu sa dejú na poli nezriaďovanej kultúry, kde hlavným zdrojom financií je práve Fond na podporu umenia. To je jeho poslanie, na to bol vytvorený a zákonom ukotvený. Ak bude absentovať vo financovaní, môže sa stať, že celý umelecký druh bude vo vážnom ohrození. Už niekoľko rokov odchádzajú mladí talentovaní choreografi a choreografky, tiež tanečníci a tanečníčky súčasného tanca do zahraničia, kde nachádzajú výrazne lepšie podmienky. Asi netreba hĺbkovú analýzu na to, aby sme vedeli predikovať, že pri súčasnej politike FPU sa v tomto smere nedajú očakávať pozitívne zmeny.

Momentálne čakáme na výsledky ďalších grantových schém. Tiež komunikujeme so zriaďovanou sférou – asi nemôžem teraz povedať viac, ale pre niektoré divadlá by bol festival nášho typu zaujímavý, takže sa snažíme o prepojenie možností, ideálne s výsledkom win-win pre obe strany – rozdelenie zodpovednosti, ale aj potenciálnych benefitov. Tiež sa snažíme motivovať umelcov zo zahraničia, aby nám tento rok pomohli ich vlastnými domácimi grantmi, určenými na reprízovanie diel v zahraničí, čiže na Slovensku. Rozmýšľame – rovnako ako väčšina subjektov so zrušenými trojročnými zmluvami – o verejných zbierkach, hoci všetci vnímame, že táto krajina sa krok za krokom posúva, a to špeciálne v neziskových sektoroch, do neželaných hlbín a verejných zbierok bude čoraz viac na dofinancovanie všetkého možného.

Budúcnosť je veľká neznáma. Máme rôzne varianty – od zmeny dramaturgie až po zánik festivalu. Hoci Nu Dance Fest je medzinárodný festival, snažíme sa od jeho začiatku prezentovať primárne domácu tvorbu – práve pre vyššie spomenuté dôvody jeho neištitucionalizácie, a tým zhoršené podmienky nielen pre tvorbu, ale pre prezentáciu samotnú. Napriek tomu, že uvádzame koprodukcie domácich a zahraničných tvorcov, čo vnímame ako jednu z ideálnych produkčných ciest, možnosti medzinárodného foundraisingu sú obmedzené, keďže systém túrovania zahraničných umelcov je nastavený inak. Jeden festival súčasného tanca zameraný a priori na zahraničnú tvorbu už na Slovensku máme, takže nemá zmysel ísť rovnakou cestou a ani v tom osobne nevidím zmysel. Možno skončíme tak, ako sme to riešili kedysi – budeme uvádzať drobné, minuciózne diela, bytové divadlo či site-specific (miesto-špecifické) choreografie. Eufemisticky povedané – progres má evidentne viacero podôb…

Pavol Kelley

(organizátor festivalu Kremnické gagy a zakladateľ a organizátor Festivalu nového cirkusu a divadla Cirkul´ART)

Rozhodnutie Rady Fondu na podporu umenia pre nás predstavuje zásadný zásah do fungovania organizácie. V aktuálnej situácii ide o výpadok v rozpočte takého rozsahu, že ho možno označiť za likvidačný. O to problematickejšie je načasovanie – približne dva mesiace pred realizáciou podujatia. Pritom sme ešte 12. januára dostali informáciu, že dodatok k zmluve bude podpísaný v nasledujúcom týždni. Boli sme uvedení do omylu, že je všetko v poriadku. Najvýraznejšie sa tento výpadok dotýka Festivalu nového cirkusu a divadla Cirkul’ART, ktorý sa koná koncom mája. Ide o projekt, ktorého príprava je dlhodobá, viazaná na medzinárodné spolupráce a zmluvné záväzky. Takýto nečakaný zásah výrazne narúša stabilitu celého podujatia.

Fond na podporu umenia sa dlhodobo podieľal približne tridsiatimi percentami na celkovom rozpočte našich projektov, pričom zvyšných sedemdesiat percent zabezpečujeme z vlastných zdrojov, partnerstiev a ďalších grantových schém. Už tento model je sám osebe náročný na udržateľnosť.

Doterajšiu spoluprácu s FPU hodnotím vo všeobecnosti pozitívne. Je však pravda, že v poslednom období z inštitúcie odišli viacerí skúsení odborníci. Nechcem tým spochybňovať profesionalitu aktuálnych referentov – naopak, často vnímame ich snahu a ústretovosť. Situácia je však pre nich zjavne komplikovaná aj vzhľadom na časový tlak a nejasné rozhodovacie procesy. Za zásadný problém považujem skôr zloženie a fungovanie Rady FPU, ako aj odchod odborných komisií, čo výrazne oslabuje odborný rámec rozhodovania.

V tejto chvíli sme začali intenzívne oslovovať všetkých dostupných partnerov – aktuálnych aj bývalých, ako aj nové subjekty, ktoré by mohli pomôcť preklenúť vzniknutý výpadok. Ide o postupné a veľmi náročné skladanie rozpočtu z viacerých zdrojov. Paradoxne sa tak dostávame do situácie, keď namiesto systematickej práce na dramaturgii a organizácii podujatia riešime existenčné otázky. Organizácia festivalu tohto rozsahu je sama osebe komplexná – zahŕňa témy ako návštevnosť, bezpečnosť, kvalita služieb či logistika. V našom prípade navyše ide o podujatie realizované v improvizovaných podmienkach „na zelenej lúke“, kde v priebehu krátkeho času vytvárame plnohodnotný festivalový priestor s dôrazom na komfort návštevníka. Takýto stav výrazne oslabuje kapacity venovať sa tomu podstatnému – kvalite programu a umeleckej hodnote.

Bez stabilného a predvídateľného financovania nie je možné zodpovedne plánovať dramaturgiu ani uzatvárať dlhodobé spolupráce. Dôsledkom nevyhnutne bude aj pokles kvality a rozsahu programu. V konečnom dôsledku na to doplatí divák na Slovensku, ktorého prístup k súčasnému umeniu sa môže postupne vzďaľovať štandardu bežnému na európskej festivalovej scéne. Práve viacročné plánovanie je pritom kľúčové – umožňuje systematicky budovať dramaturgiu, prinášať kvalitné zahraničné produkcie a rozvíjať festival ako stabilnú kultúrnu platformu.

Robert Pakan

(divadelník, aktivista a riaditeľ festivalu Drama Queer)

Rozhodnutie Rady Fondu na podporu umenia neudeliť podporu 14. ročníku festivalu Drama Queer nás zasiahlo mimoriadne citeľne, a to nielen po finančnej stránke, ale aj v rámci celkovej organizácie a kontinuity našej práce. Ide už o druhý rok po sebe, keď došlo k zásadnej zmene pôvodného rozhodnutia odbornej komisie, ktorá festival podporiť odporučila. Minulý rok nám bola podľa nášho názoru diskriminačne odoprená dotácia vo výške 50 000 eur a tento rok, hoci sme žiadali menej, nám bolo odoprených aj týchto 34 000 eur. Tieto kroky vnímame ako pokračovanie homofóbnych a transfóbnych praktík, ktoré prostredníctvom ideologických a spolitizovaných rozhodnutí Rady FPU prispievajú k deštrukčnému procesu celej nezávislej kultúry na Slovensku.

Takýto masívny výpadok finančných prostriedkov nie je možné úplne vykryť a neustále bojujeme s organizačnými ťažkosťami. Neistota spojená s týmito rozhodnutiami znemožňuje včasné plánovanie, keďže momentálne ani nevieme, s akým rozpočtom môžeme pracovať pre nadchádzajúci 14. ročník v roku 2026. Konkrétnym dôsledkom chýbajúcich financií bude oklieštenie sprievodných podujatí, otázna umelecká rezidencia queer tvorcov. Musíme sa plne sústrediť na zabezpečenie kvality hlavného divadelného programu, aby sme udržali medzinárodný štandard festivalu.

Doterajšia spolupráca s FPU bola pre nás pritom kľúčová, keďže tento fond tvoril približne sedemdesiat percent nášho celkového rozpočtu, čo je bežná prax aj iných významných divadelných festivalov na Slovensku. Napriek tejto strate sme sa rozhodli festival s mottom „Architektúra empatie“ realizovať ako prejav kultúrnej reziliencie a solidarity a hľadania empatie v našej rozhádanej spoločnosti. Bude to možné len vďaka podpore hlavného mesta Bratislava, ktoré festival vníma ako strategické podujatie, a Bratislavského samosprávneho kraja. Významnú úlohu zohrajú aj ambasády a v neposlednom rade nadácie a fondy iné ako verejné.

Festival sa tak stal priestorom bezpečia, ktorý ukazuje, že queer svet prirodzene patrí do našej spoločnej kultúry.

Klaudyna Rozhin

(režisérka a umelecká riaditeľka Divadla Kontra, organizátorka medzinárodného divadelného festivalu Adaptácie)

Rozhodnutie FPU nebolo prekvapením, keďže v tejto sezóne zamietol všetky žiadosti Divadla Kontra o finančnú podporu. Napriek tomu je hlbokým sklamaním, že náš festival — jedinečný na Slovensku a vzbudzujúci značný záujem umelcov aj publika — bol označený za „nehodný“ podpory. Je ťažké nájsť akékoľvek presvedčivé odôvodnenie takéhoto rozhodnutia.

Počas piatich predchádzajúcich ročníkov festival Adaptácie predstavil výnimočný výber špičkových interpretov — umelcov ocenených na najprestížnejších svetových divadelných festivaloch, ktorí pravidelne vypredávajú významné scény po celom svete. Bez môjho osobného pozvania by na Slovensko nikdy neprišli. Mali sme tú česť hostiť, okrem mnohých iných, umelcov z legendárneho Centra divadelnej praxe „Gardzienice“ vedeného Włodzimierzom Staniewským; medzinárodne uznávaného monodramatického herca a stálicu festivalu Edinburgh Fringe Pipa Uttona; vychádzajúci talent britskej divadelnej scény Sama Blytha v inscenácii režírovanej držiteľom Olivierovej ceny a režisérom West Endu a Broadwaya Guyom Mastersonom; ako aj oceňovanú poľskú hviezdu monodrámy Agnieszku Przepiórsku.

Program tohto ročníka mal byť rovnako bohatý a podnetný ako po minulé roky. Žiaľ, nebude.

Všetky predchádzajúce ročníky festivalu Adaptácie získali určitú formu podpory od FPU. Hoci tieto granty boli pomerne skromné — najmä vzhľadom na rozsah a kvalitu programu — a nikdy nepokrývali plné náklady na organizáciu festivalu, zohrávali dôležitú úlohu pri čiastočnom pokrytí našich výdavkov popri podpore z ďalších zdrojov.

Festival sa uskutoční vďaka štedrej podpore poľského Inštitútu Adama Mickiewicza. V dôsledku nedostatku širšieho financovania však musel byť program výrazne zredukovaný a bude teraz pozostávať výlučne z poľských umelcov. Sme nesmierne vďační Inštitútu Adama Mickiewicza za to, že zasiahol a umožnil pokračovanie festivalu. Vďaka jeho podpore budú mať naši diváci stále možnosť vidieť tri výnimočné inscenácie vytvorené a interpretované špičkovými poľskými umelcami.

Žiaľ, výpadok financovania znemožnil realizovať pôvodne plánovaný medzinárodný aj domáci program a boli sme nútení zrušiť pozvania všetkých ostatných zúčastnených umelcov.

Zuzana Kohútová

(manažérka festivalu Mičinský pitvor)

Rozhodnutie Rady FPU v podstate ešte stále spracovávame, keďže Rada FPU sa napriek odporúčaniu odbornej komisie rozhodla zmeniť rozhodnutie a našu žiadosť nepodporiť. Prekvapilo nás predovšetkým to, že presunuli zostatok z alokovanej
sumy v prospech iných, prioritnejších programov a podprogramov.

Doterajšia spolupráca bola uspokojivá a korektná, FPU bol v podstate hlavným partnerom festivalu. Na festivale sme vždy mali kvalitných umelcov zo Slovenska i zahraničia. Tým, že náš festival bol prioritne rodinný, deti do dvanásť rokov mali vstup zdarma a na festivale sa tak každoročne zúčastňovali celé rodiny. Takmer všetky finančné prostriedky z FPU prioritne slúžili ako honoráre pre účinkujúcich.

Zatiaľ vlastne nevieme, ako bude možné festival realizovať. Keďže máme už dlhší čas dohodnutých umelcov zo zahraničia, pokúšame sa hľadať ďalšie finančné prostriedky. Vzhľadom na pokročilý dátum sa nám však zrejme potrebné finančné prostriedky nájsť nepodarí. Festival by sme radi zorganizovali aspoň v menšom formáte, čo sa však výrazne odrazí na počte účinkujúcich.

Michaela Hučko-Pašteková

(estetička, publicistika, predsedníčka Slovenskej asociácie pre estetiku, dramaturgička festivalu tanca a divadla Kiosk)

Kiosk je festival, ktorý prezentuje slovenskú tvorbu z oblasti nezávislého/nezriaďovaného divadla a tanca. Z toho dôvodu bol Fond na podporu umenia naším hlavným partnerom. Žiadať si na slovenský festival prostriedky v zahraničných grantových schémach bolo takmer nemožné. Samozrejme, vždy sme sa usilovali o viaczdrojové financovanie, avšak finančná podpora z iných zdrojov bola vždy rádovo nižšia ako tá z FPU. Vzhľadom na vývoj v FPU sme tak trochu očakávali, že šanca dostať tento rok podporu je nízka. Napriek tomu, že odborná komisia nás zaradila na tretie miesto a navrhla nás podporiť sumou 50-tisíc eur, Rada FPU zmenila rozhodnutie na nulu.

Festival Kiosk napriek tomu chceme urobiť, časť financií sme získali z menších grantov, hoci suma stále nedosahuje ani tretinu z klasického rozpočtu festivalu. Program sa tak bude skladať z výrazne menšieho počtu predstavení a ešte viac budeme využívať nedivadelné priestory a prístupy. Namiesto sedenia v sálach sa budeme oveľa viac prechádzať po Žiline a okolí a hľadať miesta, ktoré hrajú samy osebe. Aktuálne už máme vonku aj open call, prostredníctvom ktorého hľadáme práve site-specific intervencie, performancie či zvukové inštalácie. Budeme sa usilovať vyskladať program z technicky menej náročných produkcií. Už teraz sa ozývajú umelkyne a umelci, ktorí sú ochotní na Kiosku vystúpiť bez nároku na honorár, čo si veľmi vážime, ale to by nemala byť cesta. Nechceli by sme pristupovať ani k radikálnemu zvyšovaniu vstupného, pretože mnohí naši potenciálni diváci a diváčky pracujú v kultúre a sami sú v existenčnom ohrození. Kiosk už čelil mnohým výzvam, tá finančná bude asi najväčšia. Ale možno divadlo vďaka tomu konečne ohlodáme úplne na kosť, o čo sa každý rok snažíme.


číslo 4, ročník 20, ISSN 2989-3666