Aká bola tvoja cesta k divadlu? 

Keď som bol malý, tak som chcel vyhrať Superstar. Potom som začal chodiť do dramatického krúžku, recitoval som, vyhrával som súťaže, ale vôbec som nechodil do divadla. Na slovenčine na základnej škole sme mali ako povinné čítanie R.U.R. a v tom čase sa to hralo aj v Činohre SND, takže sme šli aj my. A potom sa zdvihla opona. Bol tam Jozef Vajda, ktorého sme vtedy všetci poznali zo seriálu Ordinácia v ružovej záhrade ako Doktora Mažára. Spolužiakom nadšenie vydržalo päť minút, mne až do konca predstavenia. Fascinovalo ma, že sú tam živí ľudia, bavilo ma sledovať príbeh. Neskôr, asi v októbri 2008, som začal pravidelne chodiť do divadla, asi raz za týždeň. Moji starí rodičia mali abonentky do Národného a v jeden večer sme šli na činohru. Bola to Anna Kareninová v Polákovej réžii, ktorá trvala štyri hodiny. Otvoril sa mi obrovský nový vesmír. V tom čase som sa stal derniérovým ...

ešte nemáte predplatné?