Pestrá škála nitrianskych inscenácií

Spôsob, akým Haspra formoval a konsolidoval umelecký súbor v Nitre, má niekoľko zásadných línií. Z domácej dramatiky si vyberal najmä súčasné diela – inscenoval už spomínanú Matuštíkovej hru Kristína (1955) a tiež Kadiaľ vedie biela cesta (1960), Kohoutovu Takú lásku (1958) a Karvašove hry Polnočná omša (1959) a Antigona a tí druhí (1962). Zásadne sa vyhýbal všetkým konvenčne vyprodukovaným hrám v duchu ideologizácie a politizácie drámy. Na súčasné drámy, ktoré vyberal do repertoáru a režíroval, kládol najvyššie umelecké kritériá. Režisér sa dramaturgicky orientoval na tie hry, ktoré sa zásadnejšie a kriticky stavali k nedávnej slovenskej minulosti i súčasnosti. Zaujímali ho témy, ktoré odkrývali hodnoty a pahodnoty slovenského človeka a jeho „holubičej“ povahy.

Ďalšiu významnú líniu tvorili inscenácie ...

ešte nemáte predplatné?
prihlásenie