článok
rozhovory | 8. 7. 2025 | Lenka Dzadíková
Markéta Plachá: Mám ráda, když je to křehké, když je to na chvíli nebo když to není tak definitivní
zdieľať článok
Scénografka Markéta Plachá vstupovala do prostredia slovenského divadla postupne. Začínala s Divadlom PIKI, Katarínou Aulitisovou a Ľubomírom Piktorom, najprv v Slovenskej televízii, potom ako spolupracovníčka pri divadelných inscenáciách. Ako reakciu na kvalitu jej práce začala dostávať ďalšie ponuky. V súčasnosti tvorí s rôznymi režisérkami a režisérmi a pracuje na inscenáciách pre deti aj dospelých od Prahy až po Prešov, v zriaďovaných divadlách aj v nezávislých zoskupeniach. Rozprávali sme sa o identite, stereotypoch, procese tvorby a jej obľúbených site specific projektoch.
Narodila si sa v Znojme, vysokú školu si vyštudovala v Bratislave, ďalšiu v Zlíne. Potom si sa vrátila na Slovensko a tu žiješ už roky. Aká je teda tvoja národnostná identita?
Jsem Česka. Mám to jako automaticky zažitou věc. Nemám potřebu to nějak zdůrazňovat, a necítím ani potřebu dvojího občanství.
Podľa súčasného vedenia Ministerstva kultúry SR má byť kultúra slovenská a žiadna iná. Nebojíš sa, že ťa pošlú „peši do Prahy“ ako Čechov v tridsiatom deviatom?
Mě to napadlo „za Mečiara“, když jsem už žila s Františkem. Po rozdělení Československa mi najednou na hranicích začali kontrolovat batůžek. To byl důvod, proč jsme se šli vzít, aby mně nemohli zakázat se vrátit na Slovensko. Muž je Maďar, takže jsme si pak, třeba když jsme jeli v trolejbuse, připadali jako ideální páreček na to, aby nás někdo ztloukl.
Někteří známí se ptali, jestli se nevrátím do Čech. Ta otázka mě vlastně popuzuje, protože tady ...
Článok
predplatné za článok
Mesačné
predplatné za mesiac
Ročné
predplatné za rok
Markéta Plachá
Markéta Plachá (1974) sa narodila v Znojme, vyštudovala odbor interiér, výstavníctvo a scénografia na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave a výtvarné spracovanie animovaného filmu na Vyššej odbornej škole filmovej v Zlíne. V rokoch 2003 až 2011 sa podieľala na realizácii televíznych relácií pre deti v Slovenskej televízii, a to najmä na relácii Elá hop!, ktorú vytvárali spolu s Katarínou Aulitisovou a Ľubomírom Piktorom. S touto dvojicou potom začala tvoriť aj divadelne – s Divadlom PIKI Pezinok vytvorila štyri inscenácie. S Katarínou Aulitisovou spolupracovala aj na site specific projekte so študentstvom stredných a vysokých divadelných škôl Začnite s vysťahovaním (2014). Podieľala sa aj na jej podnetných inscenáciách pre násťročných a dospelých v bábkových divadlách v Bratislave a Žiline.
Postupne sa rozrastal počet režisérskych osobností, s ktorými tvorila. Pracovala na dvoch inscenáciách Divadla Stoka Blaha Uhlára, v nitrianskom Novom divadle na Pinocchiovi (2017) Ivana Martinku a tiež s Andrejom Kalinkom na dielach zoskupenia Med a prach, ale aj na jeho inscenáciách v zriaďovanom Divadle Jána Palárika v Trnave. S režisérkou Júliou Rázusovou tvorili už pre všetky vekové kategórie v divadlách v Bratislave, Košiciach, Prešove, Olomouci a Prahe. S Ivetou Ditte Jurčovou realizovala inscenácie na nezávislej aj zriaďovanej scéne. Pravidelne tvorí aj s Rastislavom Ballekom.
Trikrát bola nominovaná na ocenenie v ankete DOSKY: v roku 2016 za kostýmy do inscenácie Na slepačích krídlach, v roku 2018 za scénu do inscenácie Štátneho divadla Košice Znovuzjednotenie Kóreí a v roku 2024 za scénografiu inscenácie Divadla Andreja Bagara a Horáckého divadla Jihlava Pomlčka.
Od roku 2012 pôsobí ako pedagogička na Katedre bábkarskej tvorby na Divadelnej fakulte VŠMU v Bratislave.
