Režisér Rastislav Ballek usadil divákov na javiskovú točňu, aby si zo všetkých strán mohli vypočuť samotného Inkvizítora, sťaby alter ego Ivana Karamazova. Človeka, ktorý racionálne odmietol svoj tieň, aby mu ten dal v halucinácii poslednú šancu vybrať si; buď ho do seba integruje, alebo ho tieň nadobro rozpoltí.

Divák, obklopený chladným mechanizmom a neúprosnou logikou Inkvizítora, si počas inscenácie môže púšťať sondu hlboko do svojej duše. A to obzvlášť, keď sa po literárnom úvode ocitne rovno v pozícii obžalovaného Krista, ktorý podľa Inkvizítora akosi nevhodne prichádza druhýkrát na svet. Kristus v podobe diváka, sledujúci všetky strany sveta za zatiahnutou oponou, nemo počúva obžalobu, či skôr obhajobu, prečo ho musí Inkvizítor upáliť ako najškodlivejšieho kacíra. Otto Culka ako Muž 1, respektíve Inkvizítor, využíva všetky herecké výrazové prostriedky. Množstvo náročného textu tlmočí rozličnými intonáciami. Culkov Inkvizítor sa nesmierne rád počúva ...

ešte nemáte predplatné?