zdieľať článok
Autor filmovej i divadelnej predlohy Kráľovej reči David Seidler začal pracovať na scenári už v sedemdesiatych rokoch dvadsiateho storočia. Kým sa však príbeh dostal k divákom, prešlo takmer štyridsať rokov. Alžbeta, manželka kráľa Juraja VI., ktorého postavou sa film (i divadelná hra) inšpiruje, si totiž neželala jeho uvedenie. Často opisovala manželovo zajakávanie ako „neskutočne bolestivé“. Oscarové dielo však nie je len dojemným príbehom o prekonávaní seba samého.
Inscenácia Kráľova reč v réžii Aleny Weisel Lelkovej je poslednou tohtoročnou premiérou trnavského Divadla Jána Palárika. Dobre zapadá do leitmotívu sezóny blízkosti, ktorou divadlo nadväzuje na koncept radikálnej empatie rozvíjaný už v rokoch 2024/2025 pod mottom „Von z bubliny“. Po predchádzajúcich inscenáciách zameraných na témy dobrých správ, inklúzie, práce s emóciami či autentické výpovede generácie Z, si režisérka Alena Weisel Lelková zvolila príbeh britského monarchu, ktorý mal celý život zostať v ústraní ako náhradník. Nielen preto, že bol druhorodeným synom kráľa Juraja V. a Márie z Tecku, ale aj pre jeho zajakávanie. Weisel Lelková s dramaturgičkami Martinou Mašlárovou a Luciou Mihálovou nekladú dôraz len na princovo prekonávanie bariér spojených s narušenou komunikačnou schopnosťou, ale pozornosť zameriavajú aj na tému mocenských hier v období najväčšieho vojnového konfliktu a dôležitosť líderstva v komplikovaných ...
Článok
predplatné za článok
Mesačné
predplatné za mesiac
Ročné
predplatné za rok