Karol Mišovic: Podľa mňa by to bola kritikova smrť, keby si pripúšťal, že má silu ovplyvniť chod divadla

Aká bola tvoja cesta k divadlu? Vždy si vedel, že sa chceš stať divadelným kritikom?

Mojím detským snom bolo študovať zoológiu a stať sa riaditeľom zoo. Od konca prvého ročníka na gymnáziu som sa však začal absolútne koncentrovať na divadlo. Keď nerátam výchovné koncerty a folklórny muzikál Kubo na Novej scéne, tak za svoj prvý skutočný divadelný zážitok považujem Ženský zákon (premiéra 1996) v réžii Pavla Haspru v Činohre SND, ktorý som videl v roku 2002. Mama mi na predstavení povedala, že predstaviteľka Bjety je Soňa Valentová, dedkova susedka, no mne to meno nič nehovorilo. Jej tvár som však registroval z Perinbaby. Neskôr bola prvou herečkou, s ktorou som sa osobne spoznal, a doslova sa stala mojou divadelnou mamou. Už v treťom ročníku na gymnáziu som vedel, že chcem študovať na VŠMU. Mal som prihlášku aj na réžiu a dramaturgiu, no ako som sa presvedčil, precenil som svoje sily. Nad druhým ...