zdieľať článok
Autorský korpus Karola Horáka je obdivuhodný. Zahŕňa prozaickú, dramatickú, divadelnú, rozhlasovú, televíznu, dokonca aj filmovú tvorbu, vedeckú i pedagogickú činnosť, režisérsku i hereckú skúsenosť. Rovnako možno za robustnú označiť aj reflexiu jeho širokospektrálnej činnosti v priestore dramatického umenia a odbornej práce. Dosah Horákových aktivít možno vidieť v rôznych generáciách jeho študentov aj v práci generačných spolupútnikov po celom Slovensku. Zdalo by sa, že všetko bolo povedané. Avšak tak, ako jeho neustále pulzujúce práce, ktoré v jeho autorskej stratégii ostávajú tematickým, formálnym a druhovým prototextom, má aj jeho ľudská a umelecká sebareflexia potenciál vždy ponúknuť nové pohľady a fakty. Už štyridsať rokov koexistujem s fenoménom Karol Horák. Raz intenzívne, inokedy decentne, takpovediac zboku. Tento rozhovor vznikol pri príležitosti jeho významného životného jubilea a bol pre nás oboch spomienkou a pripomenutím si dôležitých etáp v jeho živote.
Nedávno vám vyšla vo vydavateľstve Modrý Peter knižná novinka pod názvom Sírny kotol. Prečo ste sa po dlhom čase vrátili k próze?
O vydanie týchto próz sa zaslúžili kolegovia teatrológovia i literárni vedci z Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity po stanovení mojej diagnózy. Výber textov do tejto verzie knihy sa, okrem iného, podriadil jednej mimoumeleckej skutočnosti – mojej osemdesiatke. Peter Milčák, Marta Součková a Miron Pukan sa rozhodli zaradiť do vydania osem noviel. Ale aby som bol presný – ja už sa nepovažujem za aktívneho prozaika. Kedysi v sedemdesiatych rokoch minulého storočia, v pamätnom a nepríjemnom období tzv. normalizácie, moja kniha Medzivojnový muž knižne nevyšla a napriek pozitívnym redakčným posudkom nebola šírená. Tieto udalosti rozhodli o mojej absencii v prozaickom svete, aj o mojom trvalom odklone k alternatívnemu divadlu, ktoré nahradilo túto pre autora ...
Článok
predplatné za článok
Mesačné
predplatné za mesiac
Ročné
predplatné za rok