Svojou tvorbou v štyridsiatych rokoch sa Juraj Váh zaradil do línie drámy ideí a modelových situácií. V návratných motívoch a témach moci, viny, zodpovednosti a obety sa stretol napríklad s generačným druhom Petrom Karvašom (1920 – 1999), s ktorým ho spája aj pohnutá osobná skúsenosť spätá so židovským pôvodom a prenasledovaním židovského obyvateľstva v období druhej svetovej vojny. Charakteristickými črtami drámy ideí a modelových situácií bol rozklad dramatického konfliktu, orientácia na filozoficky ladenú a analytickú drámu a existenciálne témy. Pozornosť sa presunula z vonkajšieho deja na prežívanie postavy, zmena nastávala vnútri postavy alebo vo vzťahoch medzi postavami a výsledkom bolo minimum fyzického konania na javisku. Pre takúto drámu bol ťažiskový proces dospievania k určitému stanovisku, rozhodnutiu či voľbe.

V komornej hre Ticho sa Juraj Váh prostredníctvom témy holokaustu zaoberal mravnými rozpormi, konformistickým mlčaním, ...

ešte nemáte predplatné?
prihlásenie