V čase komponovania opery Příhody lišky Bystroušky (1924), ku ktorej ho inšpiroval humorný ilustrovaný román Rudolfa Těsnohlídka vychádzajúci na pokračovanie v Lidových novinách, mal Leoš Janáček šesťdesiatsedem rokov. Rozprávkové plátno o koexistencii ľudí a zvierat pretkal lyrickými nitkami: z taktov jeho nádherne inštrumentovanej až impresionisticky farebnej partitúry vanie nostalgický smútok za stratenou mladosťou a nepomilovanými láskami.

Dlhé roky boli Příhody lišky Bystroušky titulom, na ktorom vyrastali najmladší operní návštevníci. Súčasné inscenačné trendy však neminuli ani túto operu, režiséri obnažujú jej – v librete latentne prítomnú – ekokritickú aj erotickú rovinu. Marián Chudovský v Štátnom divadle Košice do nej už v roku 1988 vložil varovné pripomenutie devastácie prírody dnešným človekom; Robert Carsen v koprodukčnej inscenácii (Turín, Štrasburg, Lille, 2016) zvýraznil sexualitu ...

ešte nemáte predplatné?
prihlásenie