Kyjevský rodák M. Bulgakov po absolvovaní medicíny v rodnom meste nastúpil v roku 1916 na miesto vojenského lekára na ruskom území východného frontu prvej svetovej vojny. O dva roky neskôr odišiel do malej nemocnice na odľahlom mieste v Smolenskej oblasti, kde bol jediným vyškoleným lekárom, ktorý vykonával všetky úkony. Ošetroval množstvo pacientov aj zo širšieho okolia, neraz aj v noci, a zároveň sa stretával s nepochopiteľným prístupom a nevedomosťou ľudí v starostlivosti o ich vlastné zdravie. Uvedomoval si, že teoretické znalosti a dovtedajšie skúsenosti mu nestačia, a preto sa často vracal k učebniciam. Neraz mal pochybnosti o správnosti postupu liečby, dokonca aj sám chybil, čo nemal problém si priznať.

Preto sa v jeho z veľkej časti autobiografických Zápiskoch mladého lekára objavuje vnútorný hlas. Je dynamickým prvkom rozprávania, ktoré približuje atmosféru situácie tak, že si čitateľ vie obrazovo predstaviť ...

ešte nemáte predplatné?
prihlásenie