Voľný priestor

Máme tu teda priestor, ktorý neevokuje interiéry Talianska z prelomu 16. a 17. storočia, kde sa historická postava Galilea Galileiho pohybovala, ale stále pripomína, že sme v divadle (ako požaduje Brecht v poznámkach k takzvanej americkej verzii hry z roku 1947). Voľný priestor, ktorý môže brechtovský herec utvárať precíznym gestom (technika známa z čínskeho divadla)1 a ktorý umožňuje režisérovi zoskupovať množstvo postáv do pôsobivých mizanscén. Hra Život Galileiho je napísaná v autorovom obľúbenom žánri dramatickej kroniky, ktorá príbeh nesústreďuje do uzlového situačného bodu, ale postupuje diskurzívne, v niekoľkých navzájom sa doplňujúcich pásmach. V popredí nie je psychológia postáv, ale samotné dejiny. Zriedka sa niečo deje iba na jednom mieste. Galileo koná – slovne aj fyzicky – za prítomnosti ďalších, od neho nezávisle konajúcich postáv: po scéne sa naháňajú žiak a pomocník ...

ešte nemáte predplatné?