V Národnom divadle v Prahe (2023) dielo uviedla režisérka Barbora Horáková Joly ako psychologickú sondu do manželskej krízy Almavivovcov a do vzťahovej krízy Zuzanky a Figara, ktorá nastane v dôsledku množstva intríg. V Janáčkovom divadle v Brne (2025) Jiří Heřman dielo prerozprával v historizujúcej inscenácii, ktorá zaujala predovšetkým historicky poučeným hudobným naštudovaním, hrou na dobových nástrojoch a uvedením diela v jeho plnej dĺžke bez škrtov. Lotte de Beer si ako interpretačný kľúč pre „Figarku“ vo viedenskej Volksoper (2025) zvolila transsexuálny kontext, ktorý je v Mozartovej opere len latentne naznačený ako prvok komiky. Pre Lotte de Beer sa ženy v kostýmoch s visiacimi falusmi a muži s vulvami na prednej časti odevu stali nosným režijným aj výtvarným prístupom, ktorým sa snažila demonštrovať, že rod a pohlavie sú dve rozličné entity a že v každej žene drieme mužské libido a naopak.

Štátna ...

ešte nemáte predplatné?
prihlásenie