zdieľať článok
Mozartova Figarova svadba patrí k repertoárovým stáliciam operných domov po celom svete a v posledných rokoch akoby sa s Mozartovou „Figarkou“ roztrhlo vrece v celom stredoeurópskom kultúrno-geografickom prostredí. Operná komédia o figliarskom sluhovi, ktorý komplikovanými úskokmi po spleti nedorozumení napokon prinúti grófa vzdať sa panského „práva prvej noci“ a povoliť jeho sobáš so slúžkou Zuzankou, provokuje v posledných rokoch k rôznym inscenačným experimentom. Do repertoáru banskobystrickej opery sa titul vrátil po štyridsiatich piatich rokoch.
V Národnom divadle v Prahe (2023) dielo uviedla režisérka Barbora Horáková Joly ako psychologickú sondu do manželskej krízy Almavivovcov a do vzťahovej krízy Zuzanky a Figara, ktorá nastane v dôsledku množstva intríg. V Janáčkovom divadle v Brne (2025) Jiří Heřman dielo prerozprával v historizujúcej inscenácii, ktorá zaujala predovšetkým historicky poučeným hudobným naštudovaním, hrou na dobových nástrojoch a uvedením diela v jeho plnej dĺžke bez škrtov. Lotte de Beer si ako interpretačný kľúč pre „Figarku“ vo viedenskej Volksoper (2025) zvolila transsexuálny kontext, ktorý je v Mozartovej opere len latentne naznačený ako prvok komiky. Pre Lotte de Beer sa ženy v kostýmoch s visiacimi falusmi a muži s vulvami na prednej časti odevu stali nosným režijným aj výtvarným prístupom, ktorým sa snažila demonštrovať, že rod a pohlavie sú dve rozličné entity a že v každej žene drieme mužské libido a naopak.
Štátna ...
Článok
predplatné za článok
Mesačné
predplatné za mesiac
Ročné
predplatné za rok