V divadelnom prostredí doteraz najvýraznejšie rezonovala inscenácia textu Ivety Škripkovej v réžii Mariána Pecka Dojímate ma veľmi (Fragmenty zo života Dominika Tatarku), ktorú v roku 1992 uviedlo Bábkové divadlo na Rázcestí. Tá okrem réžie Mariána Pecka ťažila z vtedajšieho záujmu o diela a osudy „zakázaných“ autorov aj z hereckých výkonov v čele s Jánom Kožuchom.

Režisér Dávid Paška je generačne vzdialený pamätníkom socialistického zriadenia. Spoločne s väčšinou inscenačného tímu pochádzajúcou z nemeckej jazykovej oblasti tak boli oprostení od stereotypov a dogiem naviazaných na osobnosť Dominika Tatarku a jeho tvorbu v našom akademickom prostredí.

Jadro inscenačného textu tvoria prózy Prútené kreslá (1963), Démon súhlasu (knižne 1963, časopisecky 1956), Sám proti noci (1984, prvé slovenské samostatné vydanie 2017). Prvé dve diela vznikli v čase postupného uvoľňovania spoločenskej atmosféry, počas ktorého (obdobne ako v päťdesiatych ...

ešte nemáte predplatné?
prihlásenie