Ako píše teatrológ Vladimír Štefko o Frontovom divadle,1 „bola to umelecko-agitačná skupina, ktorá si za cieľ kládla prinášať dobrú náladu, povzbudzovať, pôsobiť politicky uvedomujúco a agitačne. [...] V pestrom slede sa striedali verše, piesne, tance, anekdoty, eskamotérske, silácke a iluzionistické čísla, monológy, skeče a scénky. Program trval dve hodiny, no podľa potreby ho bolo možné skrátiť, ale aj rozšíriť.“2 Na základe tohto opisu možno povedať, že hoci skratkovite, ale predsa sa tvorivému tímu pod režijným vedením Petra Palika podarilo vyabstrahovať esenciu tvorby a štruktúry predstavení Frontového divadla.

Inscenácia Frontový autobus má dynamický estrádny charakter, striedajú sa v nej hudobné a spevácke čísla s cirkusovými a činohernými výstupmi a skečmi, herci a herečky prestupujú z rolí postáv do rolí rozprávačov. Aj keď tvorcovia hovoria o vážnych témach z našej minulosti, zvolili ...

ešte nemáte predplatné?
prihlásenie