Mnohovrstevnatosť sa v Mazalánových dielach prejavuje aj v obsahu – klasiky z hudobných dejín prepája s aktuálnymi témami, ako sú autizmus, rakovina či LGBTI+. Jeho tvorba je výzvou aj pre kritičky a kritikov. Svoje diela totiž po premiére často ešte mení. Napríklad inscenácia Ich habe genug / Už stačí (2022) mala niekoľko úplne odlišných uvedení. Bez ohľadu na to, či ste, alebo nie ste Mazalánovým fanúšikom, treba uznať, že od vstupu na scénu si vypestoval veľmi rozpoznateľný rukopis. A robí ešte jednu dôležitú vec – klasickú hudbu zbavuje nedotknuteľnej posvätnej aury a prezentuje ju ako živý materiál, ktorý je možné neustále interpretovať nanovo.

V najnovšej inscenácii siahol Mazalán po poslednom piesňovom cykle rakúskeho rano-romantického skladateľa Franza Schuberta (1797 – 1828) s názvom Schwanengesang D957, ktorý bol vydaný až niekoľko mesiacov po jeho smrti. Štrnásť piesní zostavil do finálneho výberu vydavateľ ...

ešte nemáte predplatné?
prihlásenie