zdieľať článok
V aktuálnej situácii, keď kultúrne centrá, festivaly, nezávislé subjekty i veľké kamenné inštitúcie prichádzajú o podporu pre finančnú i názorovú konsolidáciu a bojujú o prežitie, je občianska solidárnosť ešte nevyhnutnejšia. Ďalším negatívnym faktorom je spoločenská polarizácia a objavujúci sa umelecký bojkot od istej časti obyvateľstva, vedúci k narušeniu vzťahu umelec – recipient. Ako dnes možno diváka uspokojiť a priviesť ho „späť k divadlu“, ktoré ho „intelektuálne prevyšuje“, je kriticko-politické, nehovoriac o drahých vstupenkách? Priesečník esteticko-ideovej výzvy a prístupného ľahkého príbehu s pesničkami sa pokúsili nájsť tvorcovia inscenácie Rím aj Košťany v Slovenskom komornom divadle Martin.
Inscenácia mala pôvodne ohlasovaný názov Vata! Vata! Vata cukrová!. Ten sa v priebehu hľadania a vzniku diela prostredníctvom kolektívnej tvorby a improvizácií zmenil na Rím aj Košťany. Hoci si pod novým názvom môžeme predstaviť už niečo konkrétnejšie, jeho presný význam odhaľuje bulletin. Herec Viliam Hriadel tu spomína na dlhoročného dramaturga martinského divadla Igora Galandu a hovorí, že „výraz Rím aj Košťany je zostručnením jeho [Galandovho, pozn. red.] dlhšieho výroku. Vyjadroval ním svoj názor, že martinské divadlo musí mať v repertoári tituly pre náročných divákov, aby sa nimi mohlo prezentovať na javiskách popredných divadiel a festivalov, ale zároveň ako zájazdové divadlo by malo ponúkať aj komerčnejšie ladené inscenácie pre bežné publikum.“1 Hoci sa výrok viaže na kontext martinského divadla, je prenosný na celú slovenskú kultúrnu (nielen divadelnú) sieť. A ešte jedno hoci – aj keď výrok odkazuje na prax starú ...
Článok
predplatné za článok
Mesačné
predplatné za mesiac
Ročné
predplatné za rok