článok
recenzie – domáce | 10. 4. 2025 | Hana Rodová
Divadlo na šikmej ploche alebo kto by nechcel byť aspoň na jednu noc niekým výnimočným
zdieľať článok
Ak sa o nejaké divadlo zaujímate dlhšie obdobie, stane sa, že začnete na jeho pôdu vstupovať s určitým rešpektom a očakávaním zároveň. Premeny Divadla Jonáša Záborského v Prešove sledujem už viac ako dve desaťročia, a tak môžem s plnou vážnosťou skonštatovať, že jeho dramaturgiu, svojrázny režijný, a teda logicky i herecký charakter a smerovanie už takmer dve dekády formuje jeho umelecký šéf a režisér Michal Náhlík. Každou novou inscenáciou sa skúsenejší divák dostáva do rozpoltenej pozície – teda, ak počítame s tým, že toto divadlo a jeho poetiku prijíma. Na jednej strane očakáva istý špecifický typ vizuálne lákavej produkcie s dôrazom na príznakovú štylizáciu, z čoho vyplýva i následné herecké vedenie, na strane druhej, s istými obavami sleduje, či ešte dokáže ponúknuť niečo nové. Zdá sa, že tieto hranice si uvedomoval aj tvorivý tím inscenácie Svetáci.
Komédia Svetáci vznikla ako filmový scenár už v roku 1966, avšak svojho filmového spracovania sa dočkala až v roku 1969, čím sa jej súdobý dosah a odkaz na spoločenský kontext, najmä po auguste 1968, ešte zintenzívnil. V jednoduchom príbehu rozprávajúcom o troch robotníkoch z vidieka, ktorí pracujú v hlavnom meste a ktorí sa chcú aspoň na jeden večer stať skúsenými svetákmi, sa rozkrýva veľmi privátna téma – túžba človeka byť niekým iným. Na vystavanie skvelej komédie však snívanie o dokonale prežitej noci nestačí, a tak sa k tomuto základu nabaľuje situačný humor, bizarné a často i absurdné zápletky, ironicko-satirický pohľad na súčasníkov, ktorí sa síce ťarbavo, ale s odvahou, učia nóbl móresom a ktorí chcú za drahý oblek skryť svoj pôvod. V šesťdesiatych rokoch minulého storočia tak vznikla brilantná filmová komédia naplnená skvelými hereckými výkonmi (Jiří Sovák, Vlastimil Brodský, ...
Článok
predplatné za článok
Mesačné
predplatné za mesiac
Ročné
predplatné za rok