zdieľať článok
Stalker. Toto slovo počul hádam každý, kto v posledných rokoch aspoň trochu sleduje danie v spoločnosti. Je to totiž čoraz viac rozšírený, no o to nebezpečnejší fenomén. Stalker je človek, ktorý prenasleduje iného človeka a spôsobuje mu tým nepríjemnosti. Existuje mnoho foriem stalkingu – od fyzického, keď páchateľ svoju obeť sleduje osobne, až po kyberstalking, ktorý sa odohráva v online priestore, najčastejšie na sociálnych sieťach. Hovoriť o ňom je dnes viac než dôležité. Práve o to sa pokúsili tvorcovia najnovšej inscenácie Pokladík Divadla Aréna v spolupráci s nezávislým zoskupením Uhol_92 – autorka a režisérka Alžbeta Vrzgula spolu s dramaturgickými spolupracovníkmi Petrom Galdíkom a Sašou Sarvašovou. Urobili tak cez formu, ktorá pripomína detektívku. Alebo stand-up. Alebo koláž. Alebo všetko naraz.
Inscenácia Pokladík sa o stalkingu snaží hovoriť z rôznych uhlov. Najprv je to príbeh Braňa (Deáka), koncipovaný tak, akoby išlo o jeho osobnú skúsenosť – hoci nejde. Na filmovom pľaci sa stretáva s komparzistkou Luciou Láska (Lenka Libjaková), ktorá sa na neho upne viac, než je vhodné. Táto situácia je zachytená dvoma verziami tej istej scény – raz očami zasnenej fanúšičky, potom optikou „mladšej kópie“ Braňa, teda Kuba (Jakub Jablonský). Ten celú situáciu odohrá s odstupom, no nakoniec sa tiež nechá „uniesť“ a recitujúc Cyrana z Bergeracu, ako pripomienku gýčovej romance, skončí s Luciou Láska na matraci pripomínajúcom posteľ. Po tomto incidente Lucia Láska každý deň okolo piatej Braňovi volá a on jej vždy zdvihne. Musí, pretože ho k tomu núti akási neviditeľná sila. Takto to ide až do momentu, kým nenaberie odvahu nahlásiť to na polícii. Lenže polícia – ako sa ukáže – nevie urobiť nič, pretože na takéto prípady je slovenský zákon ...
Článok
predplatné za článok
Mesačné
predplatné za mesiac
Ročné
predplatné za rok