Ján Šimko: Zrodenie metódy fixovaných kolektívnych improvizácií z ducha sociálneho chóru

(...)

5. Tradícia – inovácia

Dialóg je pre Uhlárovu metódu fixovaných kolektívnych improvizácií dôležitý nielen pre prácu s hercom na tvorbe postáv, ale aj pre výslednú kompozíciu. Uhlár (de)komponuje svoje inscenácie paratakticky, tvorí krátke výstupy rôznej povahy, využíva rôzne žánre, spôsoby hry a výrazové prostriedky tak, aby si tieto výstupy (scény) mohli navzájom klásť otázky a odpovedať – v poslednom období často naprieč jednotlivými inscenáciami (či skôr divadelnými večermi, či udalosťami). Postavy, ktoré sa v jednotlivých scénach ozývajú, rezonujú vždy vo vzťahu k inej alebo často vo vzťahu k divákom, fragmentácia znamená vytváranie nespojitých hieroglyfických znakov a tvorbu vzájomných vzťahov v permanentnej ambivalencii a dialógu. V prvých inscenáciách obdobia, smerujúceho k formulovaniu divadelných manifestov a napokon ...

ešte nemáte predplatné?