Príbeh Lorcovej Krvavej svadby je zrejme známy väčšine divákov SND aj čitateľov časopisu kød. Mnohí ho poznajú vďaka slávnemu filmu Carlosa Sauru, niektorí si ho pamätajú aj z martinskej inscenácie v réžii Doda Gombára (2002), starší pamätníci aj z úspešnej a divácky obľúbenej Bednárikovej inscenácie z roku 1987. Vo mne silno zarezonovala a dodnes v pamäti utkvela slovinská inscenácia v réžii Damira Zlatara Freya, ktorá v roku 2002 hosťovala aj na Slovensku. Bola to radikálna úprava – činoherní herci sa v inscenácii vyjadrovali predovšetkým tancom, spevom, neodzneli v nej nijaké repliky. Výrazná v nej bola výtvarná zložka, v rámci ktorej sa pracovalo aj s odkazmi na surrealizmus a Salvadora Dalího. Nezabudnuteľný bol obraz javiska pokrytého stovkami pomarančov.1

Krvavá svadba Federica Garcíu Lorcu býva označovaná za lyrický epos o vášni a láske. Hovorí o dvojici ...

ešte nemáte predplatné?
prihlásenie