Ján Uličiansky, familiárne všetkými volaný Janko, bol vynikajúcim spisovateľom, dramatikom, režisérom, rozhlasovým, televíznym tvorcom a v neposlednom rade pedagógom na Katedre bábkarskej tvorby VŠMU. Jeho tvorba vychádza z poznania detského sveta a hry s jazykom. Približuje sa svojim čitateľom, divákom a vťahuje ich do sveta fantázie jemu vlastnou múdrou poetikou. Práve múdrosť, inteligentný humor, filozofické zamyslenia či imaginácia sú typické pre jeho hry, knižky, inscenácie.

Narodil sa 29. októbra 1955 v Bratislave, ale časť života prežil v Košiciach. K bábkovému divadlu ho priviedla Stanislava Gábrišová, ktorá viedla bábkarský krúžok Lastovička. Janko na to spomínal nasledovne: „Moje účinkovanie v bábkarskom krúžku bolo dohodnuté „o mne – bezo mňa“. Stalo sa tak na jednom z rodičovských združení, na ktorom sa moja mama stretla s pani Stanislavou Gábrišovou, vedúcou tohto bábkarského krúžku. Dohodli sa, že budem do krúžku chodiť, lebo pani Stanke v ňom chýbali chlapci. Jediným okrem mňa bol jej syn Vlado, ktorý tam tiež určite nechodil dobrovoľne... Skvelými bábkarskými lektormi pani Gábrišovej boli členovia Bábkového divadla v Košiciach – scénografka Jana Pogorielová a bábkoherec Emil Šuba. Tam som sa naučil, že bábkové divadlo si vyžaduje absolútnu súhru spoluhráčov. Pani Gábrišová vybrala niekoľko rozprávok z kníh Kristy Bendovej Osmijankove rozprávky. Tu sa mi ušla postava rozprávača – Osmijanka pred paravánom. Takže som bol zasa ďalší „Janko“. Súboru Lastovička sa v tých rokoch mimoriadne darilo a svojimi inscenáciami vyhrával na všetkých amatérskych prehliadkach, či to bola Scénická žatva v Martine, Bábkarská Žilina, či Loutkářská Chrudim. Niet divu, že po takomto štarte som si na gymnáziu založil svoj vlastný amatérsky súbor."1 Bábkarstvo mu učarovalo natoľko, že neskôr, po maturite na gymnáziu v roku 1975 odišiel do Prahy, kde absolvoval štúdium réžie a dramaturgie na bábkarskej katedre DAMU. Po štúdiu nastúpil do Bábkového divadla v Košiciach, kde začal pracovať ako interný režisér, a pôsobil v ňom sedem rokov.2 Spolu s výtvarníkmi Petrom Čisárikom a Evou Farkašovou sa výrazne podieľali na nastavení novej poetiky divadla. Uličiansky prezradil, ako sa dostal do divadla, a aj ktoré boli jeho najobľúbenejšie inscenácie: „Prezradím vám, že počas štúdia na DAMU som dva roky poberal štipendium z Bábkového divadla v Košiciach. Bolo mi jasné, že sa po štúdiu chcem vrátiť domov. Mal som tu rodinu, dvoch bratov, sestru a záhradu. Ponuku som dostal pre to, lebo pán riaditeľ Rybárik sa poznal s mojou mamou a voľakedy dávno v medzivojnovom období hrávali spolu amatérske divadlo.

Za tých sedem rokov pôsobenia v Bábkovom divadle v Košiciach som realizoval štrnásť inscenácií. Z nich si vyberiem tri. Janka Piporu, pretože tam som sa prvýkrát stretol so skvelou scénografkou Evou Farkašovou. Pipora mal z mojich inscenácií najväčší počet repríz a hral sa v rôznych preobsadeniach ešte dlho po tom, čo som už pôsobil v Bratislave. Krásne spomienky mám aj na inscenovanie Šťastného princa od Oscara Wilda. Je to výnimočný príbeh o láske a obetovaní sa – a tam sa nám podarilo s Petrom Čisárikom nájsť výtvarný kľúč, ktorý scénograficky ide doslova na kožu! Kde som prekročil tieň a ktorá bola moja, že úplne naj, tak určite Krajina Zázračno.“3

V roku 1988 sa stal dramaturgom Hlavnej redakcie pre deti a mládež v Slovenskom rozhlase v Bratislave, v ktorom pôsobil dvadsať rokov. Okrem dramaturgie a réžie sa meno Jána Uličianskeho spája najmä s literárnou tvorbou, v ktorej sa venoval predovšetkým detskému čitateľovi, divákovi a poslucháčovi. Do sveta literatúry pre deti vstúpil Ján Uličiansky v roku 1981 knižkou autorských rozprávok Adelka Zvončeková a svojím debutom zásadným spôsobom ovplyvnil vývoj modernej autorskej rozprávky v slovenskej literatúre pre deti a mládež. Odvtedy vytvoril množstvo knižiek pre najmenších, pre deti a mládež, divadelné hry, náučnú literatúru, hádanky, rozhlasové hry či divadelné scenáre. Do divadiel prinášal adaptácie vlastných pôvodne rozhlasových, televíznych a prozaických rozprávok – množstvo ich sám aj zdramatizoval. Nepísal len pre bábkové divadlo. V roku 2007 uviedli v Divadle Jána Palárika v Trnave jeho hru Ostrov objavov (pôvodne to bol animovaný televízny seriál Hrdinovia siedmich morí, ktorý vysielali na televíznych obrazovkách v rokoch 1991 – 1996). Pod režijným vedením samotného autora bol v tom istom roku v Divadle Andreja Bagara v Nitre uvedený muzikál s ekologickou tematikou Veveričky (pôvodne rozprávkový rozhlasový seriál Veverička Veronka). Ďalšími príkladmi sú inscenácie Kocúr na kolieskových korčuliach (SND, 2008) či Štyria škriatkovia a víla (Štátne divadlo Košice, 2010). Ján Uličiansky spolupracoval aj s televíziou a pripravili niekoľko animovaných seriálov či programov pre deti, medzi najznámejšie patrí určite relácia Trpaslíci. Napísal scenáre k filmom Obrus s monogramom (1998) a Alergia (1997). V roku 1997 sa stal prezidentom slovenskej sekcie IBBY (International Board on Books for Young People). Za svoju tvorbu získal mnoho ocenení. V roku 1998 získal cenu Trojruža za tvorbu pre deti a mládež, ďalej ceny za Najlepšie knihy udeľovanej Medzinárodným domom umenia pre deti a mládež Bibiana. Je nositeľom certifikátu Medzinárodnej únie pre detskú knihu (IBBY) za nomináciu na Cenu Hansa Christiana Andersena v roku 2010 a Čestnej listiny IBBY za knihu Pán Prváčik z roku 2004. Niektoré z jeho kníh sú preložené do českého, poľského, litovského, francúzskeho, talianskeho či anglického jazyka. Bol spoluzakladateľom medzinárodného festivalu rozhlasových rozprávok Zázračný oriešok, kniha v rozhlase – rozhlas v knihe. Ľubomír Šárik charakterizuje jeho poetiku: „Uličiansky si detstvo vo svojich hrách neoživuje ako predstavu či spomienku, ale ako aktívne gesto činu, výzvu k hre, počúvaniu, vnímaniu, vytváraniu obrazov, k tvorbe možných či fiktívnych svetov. Slovom, k snívaniu s otvorenými očami ....“4

Toľko faktov a informácií o tom, kto bol autor, profesor, Ján Uličiansky. Teraz sa naňho pozrime ako na priateľa, kolegu, krstného otca ‒ na Janka.

Osobne som ho spoznala ako profesora na Katedre bábkarskej tvorby VŠMU. Bol nesmierne láskavý, chápavý a hlavne prajný. Svojim študentom bezbreho pomáhal a povzbudzoval ich. Na sklonku života sa ma opýtal, či niečo odovzdal svojim študentom. Pokora je slovo, ktoré by v jeho charakteristike nemalo chýbať. Naučil nás milovať bábkové divadlo. Ako vedúci katedry (2011 – 2015) otvoril predmet poetika bábkového divadla. Hrali sme sa so zápalkami a on v nás zapaľoval vášeň pre oživenie neživej hmoty, materiálu. Jeho kniha Tri hádanky (o bábkovom divadle), VŠMU 2007, sa stala učebnicou bábkarov. Bol to práve on, kto ma pozval učiť predmet bábkoherectvo. Stali sa z nás kolegovia a rok som robila Jankovi tajomníčku. Nastúpil do RTVS, a tak prišli na svet Trpaslíci. Sedem rokov – toto číslo sa v jeho kariére opakovalo – sme sedeli nad scenármi, vymýšľali nové postavy, chodili medzi deti a hlavne sa veľa smiali. Stali sa z nás blízki kamaráti. Vedeli sme o sebe viac ako naši partneri. Popri tom pre naše súkromné bábkové Divadlo TUŠ napísal tri divadelné hry, zrežíroval tri inscenácie a napísal texty piesní. K štyridsiatke mi daroval scenár hry pre deti o adopcii. Právom bol teda krstným otcom mojich dvoch detí. Miškovi kúpil prvý bicykel a písací stôl. Veľmi chýba, ale tak veľa tu nechal. Prekrásne rozprávky plné metafor, ktoré sa stále nanovo vydávajú (kniha Analfabeta Negramotná sa dočkala šiesteho vydania a Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR ju zaradilo do zoznamu odporúčaných materiálnych didaktických prostriedkov určených pre základné školy), inscenácie, ktoré cestujú po celom svete, úryvky v čítankách, reprízy detských relácií v televízii či v rozhlase. Jeho príbehy nás robia lepšími. Ďakujeme!


1 Pri písaní tejto štúdie som vychádzala z diplomovej práce Lukáša Takáča, ktorý urobil množstvo rozhovorov s Jankom Uličianskym o jeho pôsobení v Bábkovom divadle v Košiciach.

TAKÁČ, Lukáš. Reflexia umeleckého výkonu v inscenáciách Bábkového divadla Košice. Osobnosti Bábkového divadla v Košiciach: Jana Pogorielová, Ján Uličiansky, Ivan Sogel v zrkadle tvorby BDK. (Diplomová práca). Bratislava : VŠMU, 2021, 91 s. [vedúca práce: doc. Barbora Krajč Zamišková, ArtD.]

2 Do Bábkového divadla v Košiciach sa vrátil ešte dvakrát. V roku 1996 inscenáciou Peter Kľúčik a v roku 2013 Zvonkohrou.

3 TAKÁČ, Lukáš. Reflexia umeleckého výkonu v inscenáciách Bábkového divadla Košice. Osobnosti Bábkového divadla v Košiciach: Jana Pogorielová, Ján Uličiansky, Ivan Sogel v zrkadle tvorby BDK. (Diplomová práca). Bratislava : VŠMU, 2021, 91 s. [vedúca práce: doc. Barbora Krajč Zamišková, ArtD.]

4 ŠARIK, Ľubomír. Ján Uličiansky. In Dejiny slovenskej dramatiky bábkového divadla. Zostavil Vladimír Predmerský. Bratislava : Divadelný ústav, 2020, s. 421. ISBN 978-80-8190-061-7.


číslo 5, ročník 18, ISSN 2989-3666