Priznám sa, že na mňa zapôsobil spôsob, akým komunikovali toto pevné predsavzatie, a s radosťou som sledovala zomknutie komunity, ktorá sa okolo festivalu v priebehu rokov vytvorila. Martinskému festivalu sa podarilo výpadok verejných financií nahradiť vďaka podpore súkromných donorov i verejných subjektov na úrovni mesta a kraja. A nakoniec, keď bolo všetko pripravené, konečne prišli aj odňaté prostriedky z grantu FPU. Išlo o financie z trojročného grantu, z ktorého organizátori už čerpali v prechádzajúcich ročníkoch a mali na ne nárok aj v tomto. Festival sa tak začal v predposledný júnový týždeň bez škrtania programu a všetci si mohli (s úľavou) opakovať vetu, ktorá sa stala mottom tohto ročníka – „sme tu...napriek všetkému“.

Niekoľko slov o emocionálnej výchove nielen mladých divákov

Jednou z prvých festivalových udalostí bolo predstavenie inscenácie Divadla Jána Palárika v Trnave ...

ešte nemáte predplatné?