Peter Mazalán už vo svojich predchádzajúcich dielach preukázal, že vie presne vyabstrahovať tému osobnú či spoločenskú, o ktorej sa príliš nehovorí, alebo ak sa hovorí, tak často povrchne: raz to bol proces liečby náročnej choroby, potom zase autizmus či sociálna marginalizácia. Jeho performancie v rôznych priestoroch zarezonovali nielen svojou dramaturgiou, ale aj zvoleným jazykom súčasného umenia. Zvyčajne sa žánrovo pohybuje na pomedzí inštalácie, koncertu, hudobnej performancie a terapie.

V performancii Suita, ktorú môžeme formálne zaradiť aj medzi performatívne inštalácie, sa odohráva šesť krátkych mikroakcií s dronom. Práve uvedomenie si, že tento stroj nie je len prístroj, ktorý využívame na čo najlepšie zmapovanie priestoru či vytvorenie fotografií, respektíve, že to nie je hračka, ale že je aj nástrojom na usmrcovanie, je jedným z najsilnejších momentov performancie.

Peter Mazalán performanciu vytvoril spolu s vizuálnou umelkyňou ...

ešte nemáte predplatné?
prihlásenie